V štúdii sa píše, že bozkávanie bolo podľa všetkého rozšíreným javom dokonca už aj v staroveku. V klinopisných textoch zo starovekej Mezopotámie a Egypta existujú dôkazy o bozkávaní na pery už najmenej od roku 2500 pred Kristom.
Autori štúdie — odborník na dejiny Blízkeho východu Troels Pank Arböll z Kodanskej univerzity a biologička Sophie Lund Rasmussenová z Oxfordskej univerzity — chceli pôvodne skúmať, ako súvisí šírenie chorôb s praktizovaním bozkávania na pery. Narazili pritom na štúdie, podľa ktorých najstarší odkaz na „bozkávanie sexuálno-romantického charakteru“ pochádza z Indie približne z roku 1500 pred Kristom.
“ Vedel som, že existujú ešte staršie dôkazy zo starovekej Mezopotámie,“ povedal pre AFP Arböll, ktorý skúma klinové písmo na starovekých hlinených tabuľkách. Tieto dôkazy boli zozbierané už v 80. rokoch 20. storočia, ale informácie sa nikdy nepreniesli do iných oblastí výskumu.
V tisíckach starých dostupných klinopisných textov našli vedci relatívne málo zmienok o romantickom bozkávaní. Medzi nimi však boli „jasné príklady“ toho, že bozkávanie na ústa bolo bežné už v čase ich vzniku.
Preštudované texty podľa nich naznačovali, že „bozkávanie bolo niečo, čo robili manželské páry“, avšak i to, že „bozk bol považovaný za súčasť sexuálnej túžby nezosobášeného človeka, keď bol zamilovaný“. Vedci pritom rozlišovali medzi priateľským alebo rodičovským bozkom a romantickým bozkom. Zatiaľ čo prvý existuje nezávisle od krajiny a veku, druhá forma bozkávania „nie je bežná vo všetkých kultúrach“.
