Zrušené spoje nie sú len otázkou výluk či pokazených vlakov. Železniciam chýbajú rušňovodiči a ich príprava trvá viac než rok. Aj preto môže odchod niekoľkých ľudí spôsobiť problém, ktorý pocítia tisíce cestujúcich.
Slovenská železnica nerieši iba staré trate, výluky a meškajúce súpravy. Čoraz viac naráža aj na problém, ktorý nie je na prvý pohľad vidieť. Chýbajú ľudia, ktorí vlaky reálne vedú.
Nedostatok rušňovodičov sa už začal premietať aj do cestovného poriadku. Podľa denníka Pravda podalo v bratislavskom depe výpoveď 6 strojvodcov. Dočasné úpravy spojov neboli reakciou len na niekoľko konkrétnych výpovedí, ale na celkovú personálnu situáciu a dostupnosť rušňovodičov v regióne.
Na papieri môže 6 ľudí vyzerať ako malé číslo. V praxi však vlaková doprava funguje s malou rezervou. Stačí dovolenka, choroba, odchod do dôchodku alebo mimoriadna udalosť a dopravca nemusí mať koho poslať na ďalší vlak.
Zrušené spoje pocítili cestujúci
Problém sa najviditeľnejšie prejavil na západe Slovenska. ZSSK musela v júni obmedziť osobné vlaky medzi Bratislavou a Galantou. Podľa informácie zverejnenej na portáli Vlaky.net išlo o dočasné odrieknutie vybraných osobných vlakov počas pracovných dní v popoludňajšej špičke od 8. do 30. júna 2026. Ako náhrada mali mimoriadne zastavovať regionálne expresy v niektorých staniciach.
Krátko nato sa problém objavil aj na Záhorí. ZSSK informovala, že na trati Kúty – Skalica na Slovensku zavádza náhradnú autobusovú dopravu. Dôvodom bol nedostatok rušňovodičov.
Pre cestujúcich to znamená jednoduchú vec. Ak chýba človek, ktorý môže vlak odviezť, súprava nepomôže. Nepomôže ani grafikon, ktorý s vlakom počíta, pretože bez rušňovodiča vlak neodíde.
Chýbajú desiatky ľudí
Na pokrytie prevádzky podľa aktuálneho grafikonu chýba približne 80 až 90 rušňovodičov, najmä v Bratislave a na západnom Slovensku. Oproti obdobiu, keď bol nedostatok približne 150 až 170 ľudí, sa situácia zlepšila.
Aktuálne má národný dopravca 1 236 rušňovodičov. Problém je, že nejde o profesiu, pri ktorej sa dá chýbajúci človek nahradiť zo dňa na deň.
Rušňovodič musí mať odbornú spôsobilosť, poznanie konkrétnej trate a oprávnenia na konkrétne vozidlá. ZSSK upozorňuje, že rušňovodiči nie sú automaticky zastupiteľní medzi regiónmi, traťami a typmi vlakov.
Výcvik trvá 12 až 18 mesiacov
Nábor nových ľudí nepomôže okamžite. Komplexná príprava na povolanie rušňovodiča trvá 12 až 18 mesiacov. Začína zdravotnou a psychologickou prehliadkou, pokračuje teoretickým vzdelávaním, technickým výcvikom a jazdným výcvikom pod odborným dohľadom.
ZSSK to uvádza aj pri náborovej komunikácii na svojej stránke kurz rušňovodiča. Priemerná mzda rušňovodiča s praxou v samostatnom výkone je viac ako 2 380 eur v hrubom vrátane príplatkov, odmien a nadčasov.
Problémom však podľa samotných rušňovodičov nie je iba plat. Mzdy sa skladajú aj z príplatkov, nočných služieb a nadčasov. Bez nich by čistá mzda mnohých rušňovodičov vyzerala výrazne inak.
Nadčasy ako súčasť systému
Viacerí rušňovodiči pre Pravdu opísali, že práca nad rámec je bežná. Jeden z nich uviedol, že mnohí sa ku koncu roka dostávajú až na približne 400 hodín nadčasov.
To je číslo, ktoré mení pohľad na celý problém. Ak systém funguje len vďaka tomu, že ľudia pravidelne robia nadčasy, nejde o stabilnú rezervu, ale o dobiehanie chýbajúceho personálu.
ZSSK tvrdí, že nechce udržiavať prevádzku za cenu ohrozenia bezpečnosti. Ak nie je dostupný odborne spôsobilý a dostatočne odpočinutý rušňovodič, je podľa spoločnosti zodpovednejšie vlak odrieknuť.
Povolanie rušňovodiča má stále určitú prestíž, no zároveň ide o prácu s vysokou zodpovednosťou. Rušňovodič nesie zodpovednosť za stovky cestujúcich, jazdí v režime denných a nočných služieb, víkendov a sviatkov a po mimoriadnych udalostiach čelí aj psychickej záťaži.
Práve preto samotná mzda nemusí stačiť na prilákanie nových ľudí. Najmä ak verejnosť počuje o nadčasoch, zrušených spojoch, kamerách v kabínach a zlej infraštruktúre.
