„V jednoduchosti sa dá povedať, že základná úroková sadzba je náklad banky. Teda to, za koľko si dané peniaze požičia a aký má náklad na to, že ich požičia niekomu inému,“ vysvetlil Valko s tým, že hrubá marža hovorí o tom, koľko banka na danom úvere zarobí. Valko zároveň uviedol, že ľuďom sa tak zvyšujú fixné náklady na bývanie. Situáciu by mohla podľa jeho slov vyriešiť regulácia v tomto smere.
Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Daniela Gilányi sa však vyjadrila, že úrokové sadzby na hypotéky, teda dlhodobé úvery, sa odvíjajú od úrokových výnosov dlhodobých zdrojov, a nie od úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB).
„Vývoj úrokových sadzieb hypoték, ktorých rast je možné pozorovať v každej krajine Európskej únie a eurozóny, je v súlade s ekonomickým vývojom na finančných trhoch,“ uviedla pre TASR Gilányi s tým, že začiatkom januára 2022, keď sa priemerná úroková sadzba na nové úvery na bývanie pohybovala na úrovni 0,93 %, boli výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov SR na úrovni 0,113 %. V marci 2023, keď sa priemerná úroková sadzba na nové úvery na bývanie pohybovala na úrovni 3,63 %, výnosy desaťročných štátnych dlhopisov SR dosahovali hodnotu 3,661 %.
Podľa údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) sa v máji pohybovali výnosy zo štátnych dlhopisov podľa dĺžky splatnosti od 3 % do 4 % ročne.
