Predpokladá v nej rast slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni 1,2 % a v budúcom roku o 1,4 %. V obidvoch prípadoch ide o mierne zhoršenie oproti predchádzajúcej prognóze.
„Zvýšené úrokové sadzby a sprísnené finančné podmienky naprieč krajinami EÚ naznačujú riziko turbulencií vo finančnom sektore, ktoré by sa nepriaznivo mohli dotknúť aj reálnej ekonomiky prostredníctvom ekonomickej dôvery a úverového kanálu,“ upozornila RRZ. Pripomenula, že viaceré krajiny EÚ sú výrazne zadlžené, z čoho plynie riziko prudkého zhoršenia podmienok financovania pre vlády s presahom do výkonnosti finančného sektora aj reálnej ekonomiky.
Rizikom pre ďalší vývoj je podľa rady tiež nedôsledné čerpanie eurofondov v nasledujúcom období, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo potenciálnu výkonnosť slovenskej ekonomiky. „Je potrebné čerpať tieto zdroje rovnomernejšie a systematicky počas celých programových období, s dôrazom na naplnenie rozvojových cieľov Slovenska, nielen vyčerpať alokáciu,“ zdôraznila.
Za naďalej významné považuje RRZ geopolitické riziká. Jasné rozuzlenie nemá zatiaľ napríklad invázia Ruska na Ukrajine. „Plynú z nej riziká pre ceny a dostupnosť rôznych komodít. Podobne existuje aj riziko zhoršenia širších obchodných vzťahov medzi rôznymi zoskupeniami krajín s dopadom na rast svetového obchodu,“ priblížila rada.
V nasledujúcom období však RRZ vidí aj pozitívne riziká. Jedným z nich sú investície do produkčných kapacít na výrobu elektromobilov a príslušenstva na ich výrobu. „Ďalším pozitívnym rizikom je aj globálna širokospektrálna realizácia zelených investícii a zodpovednejšie správanie spotrebiteľov, s priaznivým cenovým dopadom na komoditné trhy a podporným efektom pre rast ekonomiky,“ dodala rozpočtová rada.
