K zhoršeniu ekonomickej nálady došlo aj v porovnaní s minulým rokom, a to o 9,5 bodu. Rok trvajúce zaostávanie indikátora za dlhodobým priemerom sa v júni opäť prehĺbilo, aktuálne zaostáva o 12 bodov.
Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v júni klesol o 9 bodov na hodnotu -18,7. Vývoj indikátora nepriaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, najviac však očakávaná priemyselná produkcia, ktorá sa znížila najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov, dopravných prostriedkov a elektrických zariadení. Zhoršenie úrovne objednávok (vážené produkciou) zaznamenali hlavne vo výrobe elektrických zariadení a strojov a zariadení inde nezaradených, zvýšené zásoby zas avizujú najmä v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii.
Indikátor dôvery v službách (sezónne očistený) v júni klesol o 1,3 bodu na hodnotu 9,7. Z troch indikátorov ukazovateľa sa pokles zaznamenal v dvoch, a to v indikátoroch týkajúcich sa dopytu. U oboch klesli najmä hodnotenia finančných a poisťovacích činností, v dopyte za posledné tri mesiace navyše aj v ostatných činnostiach a v očakávanom dopyte zas v doprave a skladovaní.
Indikátor dôvery v obchode v júni klesol oproti máju o štyri body na hodnotu 2,3. Respondenti negatívne hodnotili nárast zásob tovaru a očakávajú pokles požiadaviek na dodávateľov. Nižšie požiadavky na dodávateľov predpokladali najmä v špecializovaných predajniach maloobchodu s ostatným tovarom pre domácnosť a maloobchodu so zariadeniami pre IT.
Indikátor dôvery v stavebníctve (sezónne upravený) sa v júni oproti predchádzajúcemu mesiacu výraznejšie nezmenil. Znížil sa len o jeden bod na úroveň -3,5 vplyvom nepriaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok, predovšetkým v podnikoch realizujúcich výstavbu budov.
Slovenskí spotrebitelia prejavili v júni vyššiu dôveru v slovenskú ekonomiku ako v predchádzajúcom mesiaci. Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne upravený) sa medzimesačne zvýšil o 1,1 bodu, jeho úroveň dosiahla -23,1. Priaznivejší očakávali hlavne vývoj ich financií, a to ako tvorbu úspor, tak aj celkovú finančnú situáciu domácností. Priaznivejšie videli aj nastávajúci vývoj celkovej hospodárskej situácie. Naopak, pesimistickejšie vnímali vývoj nezamestnanosti.
