Ako Čaputová spresnila v nedeľnej relácii televízie Markíza Na telo na budúci pondelok jej Fico nemusí predstaviť obsadenie ministerských kresiel. „Tých štrnásť dní je na preukázanie väčšiny v parlamente, či daná zostava získa viac ako 76 poslancov,“ objasnila. Hlava štátu musí totiž do 30 dní od volieb zvolať ustanovujúcu schôdzu Národnej rady. A na nej sa už štandardne volí predseda parlamentu. „A jeho meno vychádza z koaličných rokovaní,“ podotkla Čaputová.
Robert Fico si podľa nej sám vypýtal lehotu 14 dní. „V minulosti bývala tá lehota aj kratšia. Ja som Robertovi Ficovi vyhovela,“ vysvetlila. Keď Smer dokáže zostaviť dostatočne silnú vládnu koalíciu, až potom sa začne hovoriť o obsadzovaní jednotlivých rezortov.
Ako hovorí Čaputová, jej „možnosti z hľadiska ovplyvňovania výberu ministrov nie sú nekonečné“. Nevníma však svoju funkciu iba ako „poštára vôle medzi navrhovateľom a konkrétnym ministrom“. Jednotlivých kandidátov na ministrov bude posudzovať individuálne. Prekážkou menovania môže byť obvinenie, obžaloba či podozrenie z trestnej činnosti. „Poviem príklad: osobu obvinenú, ktorá by mala byť ministrom vnútra, pod ktorým je policajný prezident a policajný zbor, by som považovala za spornú nomináciu,“ povedala Čaputová.
Problém by teda videla napríklad v nominácii Roberta Kaliňáka na post ministra vnútra. „Ak mám správnu informáciu, tak obvinenie u neho trvá. V tom by som videla prekážku,“ dodala prezidentka. Obvinenie Kaliňáka však zrušil začiatkom augusta námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák s tým, že „boli zistené závažné pochybenia“, ktoré sa nedali napraviť inak, ako zrušením obvinenia.
Hlava štátu nebude skúmať napríklad jazykové znalosti kandidátov na ministrov, posudzovať bude v prvom rade ich schopnosti riadiť konkrétny rezort. V prípade nesúhlasu, ako hovorí, musí aj Čaputová „verejne obstáť v tom, prečo tvrdí, že táto osoba nemôže vykonávať funkciu konkrétneho ministra“.
Zároveň Čaputová pripomína, že v prvom rade zodpovednosť za nominácie nesie premiér. „Ak si navrhne ľudí, ktorí nie sú odborne spôsobilí, je to jeho problém, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť aj k predčasným voľbám,“ podotkla. Dodala, že už pri menovaní predchádzajúcich vlád nesúhlasila s konkrétnou osobou. Vtedy sa však dohodla s nominujúcou stranou „mimo médií“ a tá svojho kandidáta stiahla. Hoci Čaputová nebola konkrétna, zrejme išlo o znovunominovanie Mareka Krajčího na ministra zdravotníctva vo vláde Eduarda Hegera (vtedy obaja OĽaNO).
Ak by sa Smeru nepodarilo zostaviť koalíciu, na budúci pondelok poverenie Roberta Fica expiruje. Čaputová potom poverí zostavením vlády Michala Šimečka z Progresívneho Slovenska, ktoré skončilo ako druhá najúspešnejšia strana v minulovíkendových voľbách.
Prezidentka vychádza zatiaľ z kuloárnych informácií, že o koalícii rokuje aj Šimečka. Peter Pellegrini z Hlasu, ktorý je tým najdôležitejším jazýčkom na váhach, podľa nej dáva šancu aj na vznik tejto alternatívy. Čaputová síce pripúšťa možnosť vzniku koalície okolo progresívcov, ale povedala jasne: „Smer rozdáva karty a má vysokú mieru motivácie – z rôznych dôvodov – vládu zostaviť.“
V prípade patu, teda ak by sa nenašla žiadna vládna väčšina, by v prvom rade „žiadala lídrov, aby sa pokúšali vládu zostaviť“. Ak by jej žiadosti zostali nevypočuté, bude na novom parlamente, aby určil termín predčasných volieb. „Dúfam, že k tomu nesmerujeme,“ povedala hlava štátu s tým, že dovtedy by krajinu viedol kabinet Ľudovíta Ódora.
