Slovensko sa pripravuje na návštevu gruzínskeho prezidenta, ktorá vzbudzuje pozornosť aj kritické reakcie. Prezident Peter Pellegrini má prijať hlavu Gruzínska Mikheil Kavelashvili, pričom pôjde o prvé oficiálne prijatie tohto politika na prezidentskej úrovni v rámci Európskej únie. Viaceré európske štáty sa totiž doteraz podobným stretnutiam vyhýbali, a to najmä pre politické smerovanie Gruzínska a sporné okolnosti jeho zvolenia.
Návšteva má oficiálne diplomatický charakter, no jej význam je najmä politický a symbolický, píše Denník N. Gruzínsko sa v posledných rokoch dostalo do napätých vzťahov s Európskou úniou a čelí kritike za vývoj v oblasti demokracie, médií a fungovania občianskej spoločnosti. Kritici upozorňujú na kroky vlády voči opozícii, mimovládnym organizáciám či novinárom. Objavili sa aj výhrady voči zákonom a politickým rozhodnutiam, ktoré podľa niektorých organizácií obmedzujú práva menšín vrátane LGBTI komunity.
Kontroverzie sa týkajú aj zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Gruzínska politická reprezentácia je obviňovaná z príliš zmierlivého postoja voči Rusku, čo vyvoláva obavy najmä v kontexte vojny na Ukrajine a vzťahov medzi Európskou úniou a Moskvou. Aj preto sa viacerí európski lídri rozhodli udržiavať s novým gruzínskym prezidentom len minimálne kontakty.
Slovensko sa tak rozhodlo pre krok, ktorý je v rámci EÚ skôr výnimočný. Prijatím gruzínskej hlavy štátu na najvyššej úrovni sa dostáva do pozície krajiny, ktorá je ochotná viesť dialóg aj s politickými lídrami, ktorých časť Európy vníma ako problematických partnerov. Podľa niektorých analytikov môže ísť o signál, že slovenská zahraničná politika sa snaží viesť samostatnejší kurz a komunikovať aj s krajinami, ktoré majú komplikovanejšie vzťahy s Bruselom.
Neligitímny prezident?
Hoci má prezident v Gruzínsku prevažne reprezentatívnu funkciu, zvolenie Kavelašviliho na konci roka 2024 vyvolalo výraznú medzinárodnú pozornosť. Dôvodom nebola samotná funkcia, ale najmä okolnosti, za ktorých sa dostal do úradu.
Na rozdiel od minulosti, keď si prezidenta vyberali občania v priamych voľbách, tentoraz rozhodoval parlament prostredníctvom takzvaného zboru voliteľov. Tento proces nasledoval po parlamentných voľbách, ktoré sprevádzali spory a obvinenia z manipulácií. Opozičné strany výsledky volieb neuznali a tvrdili, že vládna strana Gruzínsky sen ovplyvnila priebeh hlasovania.
Situáciu ešte viac skomplikoval postoj dovtedajšej prezidentky Salome Zurabišvili, ktorá odmietla uznať výsledok a naďalej sa považuje za legitímnu hlavu štátu. Podľa odborníkov je práve spôsob voľby nového prezidenta najspornejším momentom celého procesu. Ako upozorňuje analytik Ján Cingel, zbor voliteľov vznikol na základe parlamentných volieb z októbra 2024, ktoré opozícia aj časť medzinárodných pozorovateľov označili za problematické. Keďže opozičné strany v zbore nemali zastúpenie, výsledok hlasovania bol prakticky jednoznačný a nový prezident získal takmer všetky hlasy.
Práve preto opozícia jeho zvolenie neuznáva a označuje ho len za faktického, nie legitímneho prezidenta. Spor o legitimitu hlavy štátu tak zostáva jednou z hlavných politických tém v Gruzínsku a zároveň dôvodom, prečo je jeho osoba v zahraničí vnímaná kontroverzne.
Opozícia aj časť verejnosti tento krok kritizujú. Upozorňujú, že prijatie politika s kontroverznými postojmi môže poškodiť obraz Slovenska v zahraničí a oslabiť jeho pozíciu v rámci Európskej únie. Podľa kritikov môže takáto návšteva pôsobiť ako politická podpora vlády, ktorá je obviňovaná z odklonu od demokratických princípov.
Na druhej strane zaznievajú aj názory, že diplomacia má byť založená na komunikácii a stretnutia s predstaviteľmi iných štátov neznamenajú automaticky súhlas s ich politikou. Stretnutia na najvyššej úrovni môžu byť podľa tohto pohľadu skôr snahou o udržanie vzťahov a otvorených komunikačných kanálov.
Odklon od EÚ?
Samotná návšteva tak presahuje rámec bežného diplomatického programu. Ide o udalosť, ktorá má širší politický význam a môže byť vnímaná ako signál o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky. V čase, keď sa v Európe diskutuje o hodnotovej orientácii, demokracii a vzťahoch s Ruskom, môže mať aj symbolické gesto veľkú váhu.
Stretnutie prezidentov preto nebude len formálnou diplomatickou udalosťou, ale aj politickým odkazom – doma aj v zahraničí. Kritici aj podporovatelia sa zhodujú aspoň v jednom: nejde o obyčajnú návštevu, ale o krok, ktorý bude vnímaný v širšom európskom kontexte.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
