Letné horúčavy neprinášajú len vyššie teploty, ale aj rast koncentrácií prízemného ozónu. Hoci ho človek nevidí ani necíti, môže mať negatívny vplyv na zdravie, najmä u detí, seniorov a ľudí s respiračnými ochoreniami. Odborníci upozorňujú, že tento problém bude v dôsledku klimatických zmien čoraz výraznejší.
Vzduch môže na prvý pohľad pôsobiť čistým dojmom, no jeho kvalita nemusí byť ideálna. Práve prízemný ozón patrí medzi znečisťujúce látky, ktoré zostávajú pre väčšinu ľudí nepostrehnuteľné. Napriek tomu môže spôsobovať zdravotné komplikácie a počas horúcich dní dosahovať zvýšené hodnoty. Informuje o tom portál iMeteo.
Na tento trend upozorňuje portál dnesdycham.sk, ktorý vznikol v rámci projektu zameraného na zlepšovanie kvality ovzdušia na Slovensku.
Ozón pribúda napriek zlepšovaniu kvality ovzdušia
Zatiaľ čo koncentrácie prachových častíc sa v mnohých regiónoch Európy postupne znižujú, vývoj pri prízemnom ozóne je opačný. Podľa odborníkov sú letné epizódy s vysokými hodnotami tejto látky čoraz častejšie.
„Kým prachové častice klesajú, ozón v Európe ide opačným smerom. Letné epizódy prízemného ozónu sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Súvisí to s horúčavami, so stagnáciou vzduchu a s fotochemickými reakciami, ktoré sa zrýchľujú pri vysokých teplotách,“ priblížili odborníci.
Vznik ozónu pri zemskom povrchu podporujú najmä vysoké teploty a slnečné žiarenie. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú aj látky produkované dopravou a priemyslom, ktoré slúžia ako základ pre jeho tvorbu.
Jedným z kľúčových faktorov sú emisie oxidov dusíka, ktoré vznikajú predovšetkým pri cestnej doprave. Počas horúcich dní reagujú v atmosfére s ďalšími látkami a vytvárajú prízemný ozón.
Odborníci upozorňujú, že rastúce teploty tento proces ešte urýchľujú. Európske monitorovacie systémy zároveň zaznamenávajú zvýšené koncentrácie ozónu najmä počas období extrémnych horúčav.
„Roky s rekordnými teplotami prinášajú aj rekordné epizódy ozónu a tento trend sa bude s pokračujúcim otepľovaním ešte zintenzívňovať,“ podotkli odborníci.
Znečistenie, ktoré necítime
Na rozdiel od niektorých iných škodlivín nie je ozón sprevádzaný výrazným zápachom ani viditeľným smogom. Práve preto môže byť jeho výskyt pre verejnosť menej nápadný.
„Vzduch môže pôsobiť čisto, ale ozón dokáže dráždiť dýchacie cesty, zhoršovať astmu. Je to tichý letný problém, ktorý sa často prehliada práve preto, lebo nemá zápach ani farbu,“ upozornili.
Najohrozenejšími skupinami sú deti, starší ľudia a osoby trpiace chronickými ochoreniami dýchacích ciest. Pri zvýšených koncentráciách sa môžu objaviť problémy s dýchaním, kašeľ či podráždenie slizníc.
Znečistenie ovzdušia na Slovensku nevzniká iba v domácnostiach alebo v doprave. Významný vplyv môžu mať aj javy, ktoré vznikajú stovky či tisíce kilometrov od našich hraníc.
Medzi faktory ovplyvňujúce kvalitu vzduchu patria lesné požiare v južnej Európe, saharský prach prenášaný do strednej Európy či dlhodobé obdobia bezvetria. V zime zase situáciu zhoršujú inverzie, ktoré bránia rozptylu znečisťujúcich látok.
„Tieto epizódy dokážu v priebehu niekoľkých dní zvýšiť koncentrácie prachových častíc na hodnoty, ktoré by inak trvali mesiace. Priemer sa zlepšuje, ale extrémy sú výraznejšie,“ ozrejmil.
Slovensko zaznamenáva podobný vývoj ako Európa
Podľa odborníkov sa na Slovensku postupne darí znižovať priemerné koncentrácie prachových častíc PM10 a PM2,5. Prispieva k tomu modernizácia vykurovacích systémov aj postupné vyraďovanie zastaraných technológií.
Napriek tomu sa krajina naďalej stretáva s krátkodobými epizódami zhoršenej kvality ovzdušia. Najmä počas zimných inverzií zostáva smog v niektorých kotlinách zachytený pri zemi aj niekoľko dní. V letných mesiacoch zas rastie význam problému prízemného ozónu, ktorý sa podľa odborníkov môže stať jednou z najväčších výziev pre kvalitu ovzdušia v budúcnosti.
