Slovensko má od 15. júla 2026 novú mapu ochrany prírody.
Účinnosť nadobudla zonácia štyroch národných parkov – Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), Malej Fatry a Polonín, ktorú vláda schválila už 1. júla, informovala o tom agentúra TASR.
Ide o míľnik viazaný priamo na vyplatenie ôsmej žiadosti o platbu z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Najviac chránené je územie Tatier
Celková výmera TANAP-u je po novom 74 606 hektárov. V najprísnejšie chránenej zóne A, kde platí piaty stupeň ochrany, sa nachádza 46 163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent celkovej plochy parku, uvádza STVR s odvolaním sa na materiál Ministerstva životného prostredia SR.
Zvyšné územie sa delí na zónu B so 10 695 hektármi, zónu C so 17 011 hektármi a zónu D so 735 hektármi, spresňuje envirorezort podľa toho istého zdroja.
Národný park Nízke Tatry bude mať po zonácii 78 840 hektárov, pričom najprísnejšia zóna A pokrýva 46,73 percenta rozlohy, teda 36 843 hektárov. Malá Fatra bude mať celkovú výmeru 20 835 hektára s najprísnejšou zónou na 33,6 percenta územia a Poloniny 32 809 hektárov, kde zóna A tvorí 19,1 percenta plochy, dodáva ministerstvo podľa rovnakého zdroja.
Prečo práve teraz ?
Zonácia priamo súvisí s konaním, ktoré voči Slovensku vedie Európska komisia pre nedostatočnú ochranu území európskeho významu, a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z júna 2022, ktorý konštatoval porušenie smernice o ochrane biotopov a voľne žijúcich druhov.
Cieľom je najmä zabezpečiť priaznivý stav biotopov hlucháňa hôrneho – v TANAP-e sa má výmera jeho biotopov v bezzásahovom režime zvýšiť z 10 198 na 18 791 hektárov, informuje envirorezort podľa toho istého zdroja.
Návrhy zonácií pritom počas pripomienkového konania kritizovali opozícia, vedci aj ochranárske organizácie, no materiál napokon vláda schválila bez zmien vo forme, v akej ho predložilo ministerstvo.
Zonácia zároveň zruší desiatky doterajších maloplošných chránených území — napríklad v Nízkych Tatrách deväť národných prírodných rezervácií a 20 prírodných rezervácií – s výnimkou jaskýň a niektorých osobitne cenných lokalít, akou je jelšina v katastri Hnilca.
Pre návštevníkov to v praxi znamená prísnejšie pravidlá pohybu najmä v zóne A, kde je zásah človeka najviac obmedzený, zatiaľ čo v nižších stupňoch ochrany zostáva priestor pre turistiku, lesnícke aj poľnohospodárske využívanie tak, ako doteraz.
Envirorezort avizuje, že pri vymedzovaní zón zohľadňoval zachovalosť biotopov, intenzitu doterajšieho využívania územia aj prítomnosť infraštruktúry a rekreačných zariadení.
Niektoré opatrenia platia až o desaťročia
Zaujímavosťou je, že hoci väčšina ustanovení zonácie platí od 15. júla 2026, časť z nich nadobudne účinnosť až o desaťročia – pri TANAP-e ide o 15. júl 2036 a pri Poloninách dokonca o 15. júl 2056.
Ide typicky o ustanovenia týkajúce sa postupného prechodu hospodárskych lesov do bezzásahového režimu, aby sa zmena nedotkla už uzavretých zmlúv a dlhodobých hospodárskych plánov.
Zonáciou tiež vzniká prekryv TANAP-u so 14 územiami európskeho významu, pričom cieľom je zabezpečiť priaznivý stav 42 biotopov európskeho významu, 74 druhov rastlín a 56 druhov živočíchov, doplnilo ministerstvo.
Poloniny sú od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej biosférickej rezervácie UNESCO Východné Karpaty a od roku 1998 držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia, čo podľa envirorezortu dokresľuje medzinárodný význam celého kroku.
