Zvýšený LDL cholesterol človek spravidla necíti a celé roky nemusí spôsobovať žiadne viditeľné ťažkosti. Medzitým sa však môže ukladať v stenách ciev, podporovať vznik aterosklerotických plakov a postupne zvyšovať riziko infarktu či mozgovej príhody. O jeho hodnote rozhoduje genetika, vek a zdravotný stav, no výrazne ju ovplyvňujú aj strava, pohyb, telesná hmotnosť a fajčenie. Základom prevencie je poznať svoje výsledky a vyhodnotiť ich spolu s celkovým kardiovaskulárnym rizikom.
Vysoký cholesterol patrí medzi zdravotné problémy, ktoré sa môžu dlho rozvíjať bez príznakov. Človek sa cíti zdravý, no v jeho cievach už môže prebiehať postupné ukladanie tukových látok.
Práve preto odborníci odporúčajú riešiť rizikové faktory skôr, než sa objavia bolesti na hrudníku, poruchy prekrvenia alebo mozgová príhoda. U niektorých ľudí môže byť prvým prejavom ochorenia dokonca náhla zástava srdca.
LDL cholesterol je dôležitou súčasťou tohto procesu. Pri jeho dlhodobo zvýšenej hladine rastie pravdepodobnosť, že sa bude hromadiť v stenách tepien a podieľať sa na ich zužovaní.
Samotný cholesterol nie je nepotrebná alebo automaticky škodlivá látka. Organizmus ho využíva pri tvorbe zdravých buniek, hormónov a ochrane nervových štruktúr.
Časť cholesterolu človek prijíma zo stravy, ďalšiu vytvára pečeň.
Keďže sa cholesterol nerozpúšťa v krvi, nemôže sa v nej pohybovať samostatne. Organizmus ho preto prenáša pomocou častíc zložených z tukov a bielkovín, ktoré sa nazývajú lipoproteíny.
Jedným z nich je LDL, teda lipoproteín s nízkou hustotou. Práve ten sa často označuje ako „zlý“ cholesterol.
Prečo sa LDL považuje za nebezpečný
LDL prenáša cholesterol z pečene do rôznych častí organizmu. Ak je ho v krvi priveľa, môže prenikať do cievnej steny a podporovať vznik tukových usadenín.
Čím dlhšie zostáva jeho hodnota zvýšená, tým väčšia je pravdepodobnosť poškodzovania tepien.
Dôsledkom môže byť:
- ischemická choroba srdca,
- angína pectoris,
- infarkt,
- cievna mozgová príhoda,
- ochorenie periférnych tepien.
Riziko však neurčuje iba jeden výsledok z laboratória. Lekár prihliada aj na vek, krvný tlak, fajčenie, cukrovku, rodinnú anamnézu a predchádzajúce ochorenia srdca a ciev.
HDL pomáha odvádzať cholesterol späť do pečene
Druhým známym typom lipoproteínu je HDL, teda lipoproteín s vysokou hustotou. Bežne sa označuje ako „dobrý“ cholesterol.
HDL pomáha odvádzať časť cholesterolu z krvi a cievnych stien späť do pečene, kde ho organizmus môže ďalej spracovať a vylúčiť.
Vyššia hodnota HDL môže byť spojená s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Neznamená to však, že vysoký HDL dokáže úplne vykompenzovať nebezpečne zvýšený LDL.
Najdôležitejšie zostáva celkové vyhodnotenie lipidového profilu a ďalších rizikových faktorov.
Aké hodnoty LDL sa považujú za priaznivé
Pri LDL vo všeobecnosti platí, že nižšia hodnota býva priaznivejšia.
Americké orientačné rozdelenie pre dospelých uvádza:
- menej ako 100 mg/dl – optimálna hodnota,
- 100 až 129 mg/dl – hodnota blízka optimálnej alebo mierne nad ňou,
- 130 až 159 mg/dl – hranične vysoká hodnota,
- 160 až 189 mg/dl – vysoká hodnota,
- 190 mg/dl a viac – veľmi vysoká hodnota.
Jedna univerzálna „normálna“ hodnota však neplatí pre všetkých. Pacientovi s cukrovkou, potvrdeným ochorením srdca alebo veľmi vysokým rizikom môže lekár odporučiť LDL na úrovni 70 mg/dl alebo menej. Pri ešte závažnejšom rizikovom profile môže byť cieľ individuálne nastavený aj nižšie.
Pre väčšinu ľudí bez známeho vysokého rizika sa ako všeobecná orientácia používa hodnota pod 100 mg/dl.
Ateroskleróza sa môže začať už v detstve
Poškodzovanie ciev nevznikne zo dňa na deň.
Ateroskleróza je dlhodobý proces, ktorý sa môže začínať už v mladosti. Tukové prúžky boli pozorované aj v tepnách dospievajúcich a pitvy mladých dospelých odhalili významné usadeniny v koronárnych cievach už u ľudí vo veku okolo 20 rokov.
S pribúdajúcim vekom sa plak môže zväčšovať, tvrdnúť a zužovať priestor, ktorým prúdi krv.
Výraznejší nárast koronárnych ochorení sa objavuje u mužov približne v päťdesiatych rokoch života. U žien sa riziko prudšie zvyšuje najmä koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch.
Ako sa v tepne vytvorí nebezpečný plak
Vnútorný povrch zdravej tepny tvorí hladká vrstva nazývaná endotel.
Jeho poškodenie môžu podporovať:
- vysoký LDL cholesterol,
- vysoký krvný tlak,
- cukrovka,
- fajčenie,
- ďalšie zápalové a metabolické procesy.
Jedna z vedeckých teórií opisuje, že tukové častice prenášané LDL podliehajú oxidácii a poškodzujú cievnu stenu. Organizmus na to reaguje podobne ako na iné poranenie – spustí zápalovú odpoveď.
Do cievnej výstelky prenikajú biele krvinky. Menia sa na takzvané penové bunky, ktoré v sebe hromadia tuk a cholesterol.
Neskôr sa na poškodenom mieste ukladajú aj ďalšie látky vrátane vápnika. Postupne vzniká aterosklerotický plak, označovaný aj ako ateróm.
Prasknutie plaku môže uzavrieť cievu
Plak sa časom zväčšuje, stena tepny hrubne a cievny priestor sa zužuje. Do tkanív sa preto dostáva menej krvi a kyslíka.
Najväčšie nebezpečenstvo však nastáva, ak sa povrch plaku poruší.
Organizmus môže na jeho prasknutie reagovať vytvorením krvnej zrazeniny. Tá dokáže tepnu náhle zablokovať a vyvolať infarkt alebo mozgovú príhodu.
Ateroskleróza často zasahuje:
- koronárne tepny zásobujúce srdce,
- krčné tepny vedúce krv do mozgu,
- brušnú aortu,
- cievy dolných končatín.
Medzi významné miesta patrí aj ľavá predná zostupná koronárna tepna, jedna z hlavných ciev srdca.
Za vysokým LDL môže byť dedičnosť
Nie všetky príčiny dokáže človek ovplyvniť.
Ak sa vysoký cholesterol vyskytuje v rodine, pravdepodobnosť podobného problému je vyššia. Osobitne závažnou poruchou je familiárna hypercholesterolémia, pri ktorej môže byť LDL výrazne zvýšený už od mladosti.
Hodnoty cholesterolu spravidla rastú aj s vekom, pretože organizmus ho postupne odstraňuje menej efektívne.
U žien a ľudí, ktorým bolo pri narodení priradené ženské pohlavie, môže LDL vzrásť po menopauze.
K vysokému LDL môžu prispievať niektoré zdravotné problémy, napríklad:
- cukrovka,
- chronické ochorenie obličiek,
- familiárna hypercholesterolémia,
- infekcia HIV.
Hladinu môžu ovplyvňovať aj niektoré lieky, predovšetkým určité prípravky používané pri liečbe vysokého krvného tlaku alebo HIV.
Ak sa cholesterol zvýši po nasadení liečby, pacient by nemal liek vysadiť svojvoľne. Zmenu treba konzultovať s lekárom, ktorý posúdi možné alternatívy.
Strava bohatá na nasýtené tuky LDL zvyšuje
Jedným z najvýznamnejších ovplyvniteľných faktorov je jedálniček.
LDL zvyšuje najmä častá konzumácia potravín bohatých na nasýtené a transmastné kyseliny.
Patria medzi ne:
- červené a spracované mäso,
- bravčové mäso, rebrá a steaky,
- párky, hamburgery a slanina,
- plnotučné mlieko,
- maslo a tučné syry,
- vyprážané jedlá,
- hranolčeky a vyprážané kuracie výrobky,
- koláče, šišky a zmrzlina,
- časť priemyselne spracovaných sladkostí.
Človek s vysokým LDL by mal zmenu stravy prebrať s lekárom alebo kvalifikovaným nutričným odborníkom, najmä ak má aj cukrovku, ochorenie obličiek či inú diagnózu.
Nedostatok pohybu ovplyvňuje hmotnosť aj lipidy
Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať telesnú hmotnosť, priaznivo ovplyvňuje krvný tlak a zlepšuje metabolizmus tukov.
Nedostatok pohybu môže viesť k priberaniu, inzulínovej rezistencii a zvýšeniu cholesterolu.
Vyššia telesná hmotnosť a obezita sú preto ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť nepriaznivého lipidového profilu.
Najväčší prínos má pohyb, pri ktorom sa zrýchli srdcová frekvencia. Konkrétna intenzita by však mala zodpovedať kondícii a zdravotnému stavu človeka.
Fajčenie znižuje ochranný HDL
Cigarety a ďalšie tabakové výrobky poškodzujú cievnu výstelku a súčasne znižujú množstvo HDL v krvi.
To znamená, že organizmus má menšiu schopnosť odvádzať cholesterol späť do pečene. Výsledkom môže byť ďalšie zhoršenie pomeru medzi LDL a HDL.
Riziko sa netýka iba klasických cigariet. Nepriaznivý vplyv môžu mať aj iné tabakové a nikotínové výrobky vrátane elektronických cigariet.
Cholesterol odhalí jednoduchý krvný test
Hladinu cholesterolu možno zistiť vyšetrením krvi, ktoré sa označuje ako lipidový profil.
Test zvyčajne zahŕňa:
- celkový cholesterol,
- LDL cholesterol,
- HDL cholesterol,
- triglyceridy.
Triglyceridy sú ďalším typom tuku v krvi. Slúžia ako zásoba energie prijatej zo stravy, no ich zvýšená hladina môže spolu s ďalšími faktormi zvyšovať riziko srdcovo-cievnych problémov.
Výsledky by mal vždy interpretovať lekár v kontexte celkového zdravotného stavu.
Ako často si dať cholesterol skontrolovať
Odporúčaná frekvencia závisí od veku, zdravotného stavu, rodinnej anamnézy a rizikových faktorov.
Všeobecné odporúčania uvádzajú:
- deti by mali prvé vyšetrenie absolvovať približne vo veku 9 až 11 rokov a následne zvyčajne každých päť rokov,
- mladší dospelí približne každých päť rokov,
- zdraví dospelí vo všeobecnosti každé štyri až šesť rokov,
- muži vo veku 45 až 65 rokov a ženy vo veku 55 až 65 rokov približne každých jeden až dva roky.
Častejšie kontroly potrebujú ľudia s cukrovkou, srdcovým ochorením, výrazne zvýšenými výsledkami alebo rodinným výskytom vysokého cholesterolu.
Niektorí odborníci odporúčajú poznať hodnoty už v dvadsiatych rokoch života, pretože aterosklerotické zmeny sa môžu začínať veľmi skoro.
Konkrétny interval by mal určiť lekár podľa individuálneho rizika.
Lekári nehodnotia iba jedno číslo
V minulosti sa liečba často sústredila na dosiahnutie jednej cieľovej hodnoty LDL.
Dnes sa čoraz viac využíva posúdenie celkového rizika a percentuálneho zníženia LDL. Lekár môže pomocou kalkulačky odhadnúť pravdepodobnosť, že pacient v nasledujúcich desiatich rokoch prekoná infarkt alebo mozgovú príhodu.
Do výpočtu vstupujú napríklad:
- hodnota cholesterolu,
- vek,
- krvný tlak,
- fajčenie,
- užívanie liekov na tlak,
- cukrovka,
- rodinný výskyt srdcových ochorení.
Výsledný plán sa preto môže výrazne líšiť u dvoch ľudí, ktorí majú rovnakú hodnotu LDL.
Vláknina môže obmedziť vstrebávanie cholesterolu
Základom znižovania LDL býva úprava životného štýlu.
Jedálniček by mal obsahovať menej nasýtených tukov, transmastných kyselín a jednoduchých sacharidov, ako sú cukor a výrobky z bielej múky.
Naopak, vhodné je zvýšiť príjem vlákniny a rastlinných sterolov.
Vláknina nachádzajúca sa napríklad v strukovinách a zelenine môže sťažiť vstrebávanie časti cholesterolu z tráviaceho traktu.
Rastlinné steroly sa prirodzene nachádzajú v orechoch a pridávajú sa aj do niektorých obohatených potravín.
Pomôcť môže aj menší úbytok hmotnosti
Pri nadváhe nemusí byť na zlepšenie výsledkov nevyhnutná extrémna redukcia hmotnosti.
Už strata približne 5 až 10 libier, teda asi 2,3 až 4,5 kilogramu, môže priaznivo ovplyvniť cholesterol a ďalšie metabolické ukazovatele.
Dôležité je, aby bolo chudnutie postupné, udržateľné a založené na kombinácii stravy a pohybu.
Keď režim nestačí, prichádzajú lieky
Ak je LDL výrazne zvýšený alebo má pacient vysoké riziko infarktu a mozgovej príhody, samotná životospráva nemusí postačovať.
Najčastejšie používanými liekmi sú statíny. Znižujú tvorbu cholesterolu v pečeni a pomáhajú znižovať LDL v krvi.
Ďalšou možnosťou je ezetimib, ktorý obmedzuje množstvo cholesterolu vstrebávaného z potravy.
Ak pacient nemôže užívať statíny alebo má závažnú formu vysokého cholesterolu, lekár môže zvážiť injekčné inhibítory PCSK9. Tie pomáhajú pečeni odstrániť z krvi väčšie množstvo LDL.
O vhodnej liečbe rozhoduje lekár podľa výsledkov, pridružených ochorení a tolerancie jednotlivých prípravkov.
Vysoký LDL sa nedá spoľahlivo rozpoznať podľa toho, ako sa človek cíti.
Rozhodujúci je krvný test a následné odborné vyhodnotenie. Čím skôr sa problém odhalí, tým viac možností existuje na spomalenie aterosklerózy a zníženie rizika vážnych komplikácií.
Úprava stravy, pravidelný pohyb, zníženie hmotnosti, ukončenie fajčenia a podľa potreby lieky môžu LDL výrazne znížiť.
Cieľom pritom nie je iba dosiahnuť priaznivejšie číslo v laboratórnom výsledku. Ide predovšetkým o ochranu tepien, srdca a mozgu pred ochorením, ktoré sa môže vyvíjať celé desaťročia bez jediného varovného príznaku.
Zdroje:
https://www.webmd.com/heart-disease/features/high-cholesterol-dangers
https://www.webmd.com/heart-disease/ldl-cholesterol-the-bad-cholesterol
https://www.healthline.com/health/high-cholesterol
https://my.clevelandclinic.org/health/articles/23922-what-is-cholesterol
