Najúspešnejší ľudia sveta nemajú viac hodín v dni než ostatní. Rozdiel je v tom, ako s nimi narábajú. Mnohí známi podnikatelia, investori a lídri si počas celej kariéry pravidelne vyhradzovali čas na čítanie, premýšľanie alebo skúšanie nových vecí. Tento návyk sa označuje ako pravidlo 5 hodín a jeho podstata je jednoduchá: aspoň jednu hodinu denne, päť dní v týždni, venovať vedomému učeniu a rozvoju.
Dlhé roky sa často opakovalo, že na dosiahnutie svetovej úrovne v akejkoľvek oblasti je potrebných približne 10-tisíc hodín tréningu. Výskumníci, ktorí stáli za touto myšlienkou, však neskôr upozornili, že nejde o univerzálne číslo platné pre každú profesiu či odbor.
Rôzne oblasti si vyžadujú rôzne množstvo cielenej praxe. Otázka teda nestojí tak, či existuje jedno magické číslo, ale skôr ako sa najúspešnejší ľudia učia, zlepšujú a dlhodobo udržiavajú náskok.
Pri sledovaní návykov známych osobností, ako sú Elon Musk, Oprah Winfrey, Bill Gates, Warren Buffett či Mark Zuckerberg, sa podľa CNBC objavuje spoločný vzorec. Napriek mimoriadne nabitému programu si nachádzajú čas na pravidelné učenie.
Čo je pravidlo 5 hodín?
Pravidlo 5 hodín označuje zvyk venovať približne jednu hodinu denne počas piatich pracovných dní aktivitám, ktoré rozvíjajú myslenie, schopnosti alebo poznanie.
Nemusí ísť len o klasické štúdium.
Najčastejšie sa objavujú tri formy:
- čítanie,
- premýšľanie a reflexia,
- experimentovanie.
Tento princíp nie je akademickou štúdiou ani presnou vedeckou metódou. Skôr ide o pozorovaný vzorec správania, ktorý sa opakuje u viacerých výrazne úspešných ľudí.

Čítanie ako základný návyk lídrov
Mnohí podnikatelia a investori považujú čítanie za jednu z hlavných príčin svojho úspechu.
Oprah Winfrey opakovane hovorila, že knihy pre ňu znamenali cestu k osobnej slobode. Svoj čitateľský návyk neskôr preniesla aj medzi verejnosť prostredníctvom vlastného knižného klubu.
Zakladateľ Nike Phil Knight si svoju knižnicu vážil natoľko, že podľa článku Harvard Business Review sa v nej návštevníci museli vyzuť a ukloniť.
Výrazné čitateľské návyky majú aj ďalší známi podnikatelia:
- Warren Buffett trávi denne päť až šesť hodín čítaním novín a stoviek strán firemných správ,
- Bill Gates prečíta približne 50 kníh ročne,
- Mark Zuckerberg si dáva za cieľ prečítať aspoň jednu knihu každé dva týždne,
- Elon Musk podľa svojho brata v detstve čítal dve knihy denne,
- Mark Cuban číta viac ako tri hodiny denne,
- Arthur Blank, spoluzakladateľ Home Depot, venuje čítaniu približne dve hodiny denne,
- David Rubenstein prečíta šesť kníh za týždeň,
- Dan Gilbert číta jednu až dve hodiny denne.
Pointa nie je v tom, že každý musí kopírovať ich tempo. Dôležité je, že čítanie vnímajú ako pracovný nástroj, nie ako voľnočasový luxus.
Premýšľanie ako súčasť práce
Druhou podobou pravidla 5 hodín je vedomý čas na premýšľanie.
Niektorí lídri si ho plánujú rovnako vážne ako porady či obchodné stretnutia. Tim Armstrong, šéf AOL, nechával svoj vrcholový tím tráviť štyri hodiny týždenne iba premýšľaním. Jeff Weiner z LinkedIn si vyhradzoval dve hodiny denne na reflexiu. Brian Scudamore, zakladateľ O2E Brands, venuje premýšľaniu približne desať hodín týždenne.

Jack Dorsey je známy tým, že rád premýšľa pri dlhých prechádzkach.
Reid Hoffman si pri riešení zložitejších otázok volá na pomoc ľudí ako Peter Thiel, Max Levchin alebo Elon Musk. Ray Dalio si systematicky zapisuje chyby a následne s tímom hľadá ich príčiny. Sara Blakely si dlhodobo vedie zápisníky, do ktorých si zaznamenáva nepríjemné skúsenosti aj to, čo jej napokon priniesli.
Premýšľanie tu neznamená nečinnosť. Ide o zámernú analýzu skúseností, rozhodnutí a chýb.
Experimentovanie posúva teóriu do praxe
Treťou časťou pravidla 5 hodín je skúšanie nových vecí.
Benjamin Franklin si pravidelne vyhradzoval čas na experimentovanie, stretávanie sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a sledovanie vlastných cností. Google sa preslávil tým, že zamestnancom umožňoval venovať časť pracovného času vlastným projektom. Facebook podporoval experimentovanie napríklad formou Hack-A-Months.
Jedným z najvýraznejších príkladov bol Thomas Edison. Hoci bol považovaný za génia, k vynálezom pristupoval mimoriadne systematicky. Hľadal možné riešenia a následne ich jedno po druhom testoval.
Jeho súper Nikola Tesla tento prístup kritizoval a tvrdil, že keby Edison hľadal ihlu v kope sena, skúmal by jedno steblo za druhým, kým by ju nenašiel. Práve táto vytrvalosť však ukazuje silu experimentovania.

Prečo nestačí len pracovať viac
Mnohí profesionáli sa sústreďujú najmä na produktivitu a efektivitu. Chcú zvládnuť viac úloh za kratší čas. To však nemusí automaticky znamenať, že sa zlepšujú.
Pravidlo 5 hodín upozorňuje na rozdiel medzi tvrdou prácou a zámerným rozvojom.
Človek, ktorý sa päť hodín týždenne cielene učí, môže v dlhodobom horizonte získať výraznú výhodu oproti tým, ktorí iba opakujú rovnaké pracovné postupy bez reflexie.
Investor Marc Andreessen upozorňuje, že schopnosť nadobúdať zručnosti je často podceňovaná. Podľa neho je predstava mladého zakladateľa, ktorý bez skúseností skočí do podnikania a okamžite uspeje, prehnaná. Väčšina ľudí podľa neho potrebuje roky na získanie schopností, ktoré im umožnia uspieť.
O celoživotnom vzdelávaní sa často hovorí ako o niečom peknom a užitočnom. Podľa princípu 5 hodín by sme však k učeniu mali pristupovať podobne ako k pohybu, spánku alebo zdravej strave.
Tak ako existujú odporúčania na denný počet krokov, pohybovú aktivitu či príjem vitamínov, mala by moderná spoločnosť uvažovať aj o minimálnej dávke vedomého učenia.
Dôsledky dlhodobého neučenia nemusia byť okamžite viditeľné, no časom môžu byť vážne. Šéf AT&T v rozhovore pre New York Times upozornil, že ľudia, ktorí nevenujú aspoň 5 až 10 hodín týždenne online vzdelávaniu, riskujú, že ich technológie postupne urobia zastaranými.
Mnohí ľudia tvrdia, že na čítanie, premýšľanie alebo učenie nemajú čas. V skutočnosti však často ide skôr o otázku priorít.

Deň má 24 hodín. Priemerný človek približne osem hodín spí a sedem až osem hodín pracuje. Zostáva čas, ktorý pohltí domácnosť, starostlivosť o rodinu, nakupovanie, jedlo či ďalšie povinnosti.
Nie každý má rovnaké množstvo voľného času. Rozdiely sú veľké najmä medzi mužmi a ženami, pretože ženy podľa údajov OECD v mnohých krajinách venujú neplatenej starostlivosti výrazne viac času než muži.
Napriek tomu má veľa ľudí aspoň niekoľko hodín týždenne, ktoré môžu využiť cielenejšie. Pravidlo 5 hodín nehovorí, že každý musí radikálne zmeniť život. Skôr pripomína, že aj jedna hodina denne môže mať veľký vplyv.
Ako začať s pravidlom 5 hodín
Najväčšou prekážkou býva únava. Po dlhom dni človek častejšie siahne po televízii alebo telefóne než po knihe či kurze.
Začať sa však podľa portálu Big Think Media dá jednoducho.
Učte sa spôsobom, ktorý vám vyhovuje
Čítanie kníh je výborné, no nie je jedinou možnosťou. Ak vás nebaví, môžete siahnuť po audioknihách, podcastoch, kvalitných rozhovoroch, odborných článkoch alebo prednáškach.
Dôležité je, aby išlo o obsah, ktorý rozširuje vaše poznanie.
Skúšajte nové veci
Zlepšovanie neznamená iba hromadenie faktov. Úspech často prichádza cez pokusy, chyby a následné úpravy.
Autor Tim Harford vo svojej knihe Adapt opisuje úspech ako proces hľadania nových nápadov, skúšania v bezpečnom rozsahu a učenia sa zo spätnej väzby.
Zastavte sa a premýšľajte
Chyba má hodnotu iba vtedy, ak sa z nej človek niečo naučí.
Reflexia môže mať podobu denníka, krátkeho zápisu, rozhovoru s kolegom alebo tichej analýzy dňa. Dôležité je pomenovať, čo sa stalo, čo fungovalo a čo treba nabudúce zmeniť.
Hodina denne môže zmeniť viac, než sa zdá
Pravidlo 5 hodín nie je zázračný návod na bohatstvo. Je to však jednoduchý rámec, ktorý pomáha vytvoriť pravidelný priestor na rozvoj.
Najúspešnejší ľudia sveta dokazujú, že ani extrémne zaneprázdnený kalendár nemusí byť prekážkou učenia. Práve naopak, čím väčšiu zodpovednosť človek má, tým dôležitejšie je, aby si vedome udržiaval schopnosť premýšľať, zlepšovať sa a prispôsobovať novým podmienkam.
V najhoršom prípade sa vďaka hodine učenia denne stanete rozhľadenejším človekom. V najlepšom prípade môže ísť o návyk, ktorý zásadne ovplyvní vašu kariéru, podnikanie aj osobný život.


