Had v tráve, na turistickom chodníku či v záhrade dokáže mnohých ľudí poriadne zneistiť. Nie každý had však predstavuje hrozbu. Ako rozoznať užovku od vretenice, kde ich môžeme stretnúť a ako sa zachovať pri nečakanom kontakte?
Medzi hadmi, ktoré žijú na území Slovenska, vyniká svojou veľkosťou užovka stromová (Zamenis longissimus). Dospelé jedince môžu dosahovať dĺžku až dva metre, čím patria k najväčším plazom našej fauny.
Napriek impozantným rozmerom ide o nejedovatý druh, ktorý sa správa nenápadne a pred človekom zvyčajne ustupuje. Jeho prirodzeným prostredím sú najmä teplé listnaté lesy a hustejšie zarastené lokality.
Okrem užovky stromovej sa u nás prirodzene vyskytujú aj ďalšie druhy, konkrétne užovka hladká, užovka fŕkaná a užovka obojková, uvádza Drivemagazine.
Na území Slovenska sa prirodzene vyskytuje iba jeden jedovatý druh – vretenica obyčajná alebo severná (Vipera berus). Najčastejšie obýva horské a podhorské oblasti, najmä lúky, lesné čistiny, rúbaniská a okraje lesov. Počas zimných mesiacov prechádza obdobím hibernácie.
Ešte pred príchodom chladného počasia sa viaceré jedince môžu zhromaždiť na vhodných zimoviskách, kde po poklese teploty zotrvávajú v nečinnosti až do jari. Na povrch začínajú vretenice vychádzať po oteplení, keď sa teplota pohybuje približne okolo 8 °C. Z tohto dôvodu je možné stretnúť ich vo vysokohorskom prostredí už na začiatku jari, ak sú podmienky priaznivé.
Vretenica sa zvykne pomerne často zamieňať s užovkou. Tento omyl spôsobuje podobná kresba na tele – užovka má na chrbte tmavšie škvrny, ktoré môžu na prvý pohľad pripomínať typický vzor vretenice. Následkom tejto podobnosti býva užovka neraz považovaná za nebezpečného hada, hoci je pre človeka úplne neškodná.
Na druhej strane jed vretenice môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, avšak úmrtia po uštipnutí sú v súčasnosti veľmi zriedkavé. Keďže správne rozpoznanie tohto druhu môže prispieť k bezpečnému správaniu pri pobyte v prírode, je užitočné poznať jeho charakteristické znaky.
Nasledujúci prehľad uvádza najdôležitejšie znaky, podľa ktorých možno vretenicu obyčajnú identifikovať:
- trojuholníková hlava
- vertikálne štrbinové zrenice
- charakteristický kľukatý vzor na chrbte
Dobrým rozlišujúcim znakom sú aj zrenice týchto hadov. Zatiaľ čo vretenica je charakteristická zvislou elipsovitou zrenicou, užovka má zrenicu okrúhlu. „Spoľahlivý znak je štrbinová vertikálna zrenica,“ vysvetľujú odborníci z Národného toxikologického centra.
Pozor však na výnimky
Väčšina ľudí si vretenicu spája najmä s charakteristickým kľukatým vzorom na chrbte, nie všetky jedince však vyzerajú rovnako. V prírode sa možno stretnúť aj s vretenicou, ktorá je celá čierna a nemá nijakú viditeľnú kresbu.
Takáto farebná odchýlka sa odborne označuje ako morpha prester. Tmavé sfarbenie pritom nie je iba vzhľadovou zvláštnosťou, ale môže hadovi prinášať aj praktickú výhodu.
Rovnako ako ostatné plazy, aj vretenice potrebujú získavať teplo z okolitého prostredia. Pravidelne sa preto vyhrievajú na slnku, aby mali dostatok energie na pohyb a ďalšie životné aktivity. Čierne jedince absorbujú teplo rýchlejšie, vďaka čomu môžu skôr začať loviť alebo vyhľadávať partnera.
Medzi ľuďmi sa často šíri aj predstava, že vretenicu možno bezpečne rozpoznať podľa trojuholníkového tvaru hlavy. Odborníci však upozorňujú, že tento znak nie je spoľahlivý.
Aj užovka môže v stresovej situácii sploštiť a rozšíriť hlavu natoľko, že pôsobí výrazne trojuholníkovo. V niektorých prípadoch môže byť tento tvar dokonca nápadnejší než pri vreteniciach, ktoré sa vyskytujú na Slovensku.
Samotný vzhľad hlavy preto nestačí na bezpečné rozlíšenie vretenice severnej od nejedovatých druhov. Na fotografii, ktorá sprevádza pôvodné upozornenie, je napríklad užovka obojková, hoci jej hlava môže na prvý pohľad pripomínať vretenicu.
V akom prostredí sa tieto hady vyskytujú?
Užovka uprednostňuje suchšie a dobre preslnené biotopy, ktoré jej poskytujú dostatok možností na ukrytie. Najčastejšie ju možno nájsť na skalnatých svahoch, lesných okrajoch, v krovinatých porastoch, pri kamenných múrikoch, v zanedbaných záhradách alebo na iných miestach s množstvom úkrytov, informuje o tom Pluska.
Vretenica je prispôsobená chladnejším podmienkam a najčastejšie obýva horské a podhorské oblasti. Vyskytuje sa na lesných čistinách, rúbaniskách, rašeliniskách, horských lúkach či pozdĺž okrajov lesov, kde sa striedajú miesta vhodné na úkryt s otvorenými plochami.
Aktuálna mapa výskytu vretenice:
K hadovi sa však za žiadnych okolností nepribližujte. Ak nedokážete druh spoľahlivo určiť z bezpečnej vzdialenosti, najvhodnejším riešením je zachovať odstup a umožniť hadovi, aby sa sám vzdialil. Hady sa kontaktu s človekom prirodzene vyhýbajú a ich prvou reakciou je spravidla únik do úkrytu.
Ako postupovať, ak narazíte na hada?
Pri stretnutí s hadom je najvhodnejšie zachovať pokoj a nepanikáriť. Hady človeka nepovažujú za korisť a vo väčšine prípadov sa snažia kontaktu vyhnúť tým, že sa čo najskôr vzdialia. Ak na hada narazíte, pomaly ustúpte a vyhnite sa prudkým pohybom.
Nepokúšajte sa ho chytať, zahnať ani usmrtiť, pretože práve takéto konanie môže vyvolať jeho obrannú reakciu.
V prípade, že sa had objaví v blízkosti domu, chaty alebo na záhrade, je najlepšie ponechať mu voľný priestor na bezpečný odchod. Dôležité je tiež poučiť deti, aby sa hadov nedotýkali ani sa ich nesnažili zdvíhať.
Zvýšenú pozornosť by mali venovať aj majitelia psov, keďže zvedavé zvieratá môžu hada neúmyselne vyprovokovať.
Ako postupovať pri uhryznutí?
V prípade uhryznutia hadom je dôležité zachovať pokoj, pretože nadmerný stres a pohyb môžu podporiť rýchlejšie šírenie jedu v tele. Poranenú končatinu je vhodné držať v pokojnej polohe a pokiaľ možno nižšie ako je úroveň srdca. Následne treba čo najskôr zabezpečiť lekárske ošetrenie.
Po uhryznutí sa neodporúča s ranou manipulovať, masírovať ju ani sa pokúšať odstrániť jed vysávaním. Rovnako nie je vhodné používať škrtidlo alebo prikladať na poranené miesto ľad.
Hady majú v prírode významnú úlohu a pomáhajú udržiavať prirodzenú rovnováhu tým, že regulujú množstvo drobných živočíchov vrátane škodcov. Ich ochrana a rešpektovanie ich životného priestoru sú preto dôležitou súčasťou spolužitia človeka s prírodou. Dostatočné poznatky o správaní hadov a správna reakcia pri stretnutí môžu výrazne znížiť riziko nebezpečných situácií.
_female_Pieniny.jpg){kind=link}
_Pieniny.jpg){kind=link}
_female_(42573320040).jpg){kind=link}