Varovania klimatológov a meteorológov naberajú čoraz naliehavejší tón. Podľa britského experta Jima Dalea čelí ľudstvo mimoriadne vážnej hrozbe, ak nedokáže zásadne obmedziť využívanie fosílnych palív. Ako upozorňuje, budúcnosť ďalších generácií môže byť výrazne horšia, než si dnes pripúšťame.
Dale pripúšťa, že jeho slová môžu znieť dramaticky, no považuje ich za opodstatnené. „Znie to, akoby som hlásal apokalypsu. A úprimne, do určitej miery to tak aj je, pokiaľ sa veci nezačnú meniť. Ak nedokážeme zmeniť smer…,“ uviedol. Podľa neho by pokračovanie súčasného trendu mohlo viesť až k „úplnému zániku“ ľudstva, uvádza portál Mirror.
Jeho vyjadrenia nadväzujú na najnovšie zistenia Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá upozornila, že klimatický systém planéty je viac rozkolísaný než kedykoľvek predtým. Hlavnou príčinou sú rastúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Rok 2025 sa podľa vedcov OSN zaradil medzi tri najteplejšie v histórii meraní a globálna priemerná teplota sa dostala približne o 1,43 °C nad úroveň pred priemyselnou revolúciou.
Svet sa tak nebezpečne približuje k hranici 1,5 °C, ktorú odborníci považujú za kritickú. Jej prekročenie by znamenalo výrazné zhoršenie klimatických dopadov od extrémnych výkyvov počasia až po vážne narušenie ekosystémov.
Žaba sa varí pomaly
Dale upozorňuje, že dôsledky by neprišli náhle, ale postupne. Ekosystémy by sa podľa neho rozpadali krok za krokom, od najmenších organizmov až po rozsiahle rastlinné spoločenstvá. „Údaje WMO ukazujú, že energetická nerovnováha planéty a teploty sú najvyššie za posledných 125-tisíc rokov, najmä v oceánoch,“ vysvetlil. „To je smer, ktorý môže viesť k zániku. Nehovorím to ľahkovážne, ak sa nič nezmení, ľudstvo môže čeliť reálnej hrozbe vyhynutia.“
Uplynulý rok bol podľa WMO poznačený sériou extrémnych javov. Svet zasiahli ničivé horúčavy, rozsiahle požiare, silné hurikány aj záplavy. Napríklad Spojené kráľovstvo zaznamenalo rekordný počet letných požiarov, zatiaľ čo turisticky obľúbené krajiny ako Grécko či Turecko museli dočasne uzatvárať letiská pre nekontrolovateľné plamene.
Búrlivá sezóna v Karibiku
Silná hurikánová sezóna v roku 2025 priniesla tri búrky najvyššej kategórie, čo sa stalo len druhýkrát v histórii. Mimoriadne ničivý bol hurikán Melissa, ktorý spôsobil rozsiahle škody na Jamajke a Kube, pričom pripravil o život takmer stovku ľudí. Katastrofálne následky mali aj povodne v Indii a Pakistane, kde si vyžiadali tisíce obetí. Krátko nato zasiahli silné dažde aj Peking, kde museli evakuovať desaťtisíce obyvateľov.
Situáciu môže ešte zhoršiť klimatický jav El Niño, ktorý sa očakáva v najbližšom období. Ide o otepľovanie povrchových vôd Tichého oceánu, ktoré často vedie k ďalšiemu rastu globálnych teplôt. Ak sa jeho vplyv naplno prejaví, rok 2027 by sa mohol stať najteplejším v histórii.
Dale upozorňuje, že extrémy už dnes presahujú bežné hranice. Poukazuje napríklad na nezvyčajne vysoké teploty v niektorých častiach USA, kde v štáte Arizona dosahovali hodnoty o niekoľko stupňov vyššie než doterajšie rekordy už na jar. „Ak to nedokážeme zastaviť, čakajú nás vážne problémy. Aj keď sa v miernom pásme cítime relatívne bezpečne, vývoj ide jedným smerom a ten je čoraz horší,“ varuje.
Skleníkové plyny sa hromadia
Generálny tajomník OSN António Guterres označil aktuálnu situáciu s klímou za mimoriadnu. Podľa neho planéta prekračuje svoje limity a všetky hlavné klimatické ukazovatele signalizujú problém. WMO zároveň potvrdila, že obdobie rokov 2015 až 2025 bolo najteplejším desaťročím v histórii meraní, pričom koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného dosiahli najvyššie hodnoty za stovky tisíc rokov.
Kľúčovým faktorom je podľa odborníkov závislosť ľudstva od fosílnych palív. Ich obmedzenie si vyžaduje zásadnú premenu fungovania ekonomiky aj každodenného života. Dale prirovnáva potrebnú zmenu k extrémne náročnému obratu obrovského plavidla: „Naše deti a vnúčatá budú čeliť veľmi ťažkej budúcnosti, ak nedokážeme skrotiť používanie fosílnych palív. Bude to obrovská výzva, ako keby sme sa snažili vytiahnuť Titanic z dna oceánu a otočiť ho opačným smerom. Ale musíme to skúsiť.“
Podľa neho si ľudia naplno uvedomia vážnosť situácie až vtedy, keď sa dôsledky dotknú priamo ich života. Pripodobňuje to k vojne, ktorú mnohí vnímajú vzdialene, až kým sa neprejaví priamo v ich okolí. Zvyšovanie hladiny morí, topenie ľadovcov či čoraz silnejšie búrky budú podľa odborníkov čoraz častejšie. To všetko robí život na Zemi nebezpečnejším. „Možno to znie ako varovanie pred koncom sveta, ale do určitej miery to tak je, pokiaľ nedokážeme konať a zmeniť smer,“ uzatvára Dale.
