Slovenská politická scéna opäť čelí rozruchu, ktorý tentoraz prekračuje hranice štátu i Európskej únie. Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) oznámil zásadný posun vo svojej vedeckej kariére – prijatie pedagogického postu na pôde Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, známeho pod skratkou MGIMO. Tento krok nasleduje krátko po tom, čo politik vyvolal ostrý diplomatický konflikt v priamom prenose spravodajskej televízie.
Inštitúcia MGIMO patrí v Ruskej federácii k absolútnej akademickej špičke. Zameriava sa na výchovu diplomatov, právnikov a ekonómov, pričom je povestná náročnými nárokmi na výučbu cudzích jazykov, píše Pravda. Medzi jej absolventov patrí nielen ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ale aj viacerí vplyvní slovenskí diplomati. Ľuboš Blaha inštitút nešetrne prirovnal k „Harvardu nezápadného sveta“ a zdôraznil, že na škole bude viesť semináre o geopolitike a medzinárodných vzťahoch.
Zatiaľ čo Blaha hovorí o prestíži, západné bezpečnostné kruhy a médiá často na MGIMO hľadia s nedôverou. Inštitút býva v týchto kontextoch označovaný za nástroj ruskej „mäkkej sily“ a v extrémnych prípadoch aj za miesto prepojené s tajnými službami. Slovenský politik však akékoľvek pochybnosti odmieta. Tvrdí, že kým na Slovensku bol pre svoje názory „perzekvovaný“ a vytlačený zo Slovenskej akadémie vied (SAV), v Moskve jeho akademickú slobodu rešpektujú, píše Refresher.
Finančná nezávislosť a „vzduch slobody“
Blaha vo svojom videu na sociálnej sieti akcentoval, že za prednáškovú činnosť nebude poberať žiaden plat. Chce sa tak vyhnúť obvineniam z prijímania financií z Ruska. Podľa vlastných slov si v Moskve hradí všetky výdavky sám a návrat do akademického prostredia v Rusku opísal slovami: „Konečne môžem dýchať slobodne.“ Vyjadril sa, že po zastupovaní SAV na svetových fórach teraz prechádza „za lepším“ a cíti sa poctený možnosťou reprezentovať takúto elitnú školu.
Útek pred kritikou
Kontroverzný štýl komunikácie Ľuboša Blahu však prináša trenice aj na domácej pôde, čo potvrdila nedávna diskusia v relácii Téma na televízii TA3. Debata, ktorej sa zúčastnili aj Katarína Roth Neveďalová, Miriam Lexmann a český europoslanec Alexandr Vondra (ODS), skončila predčasne pre jedného z hostí.
Napätie vyvrcholilo počas Blahovho monológu, v ktorom označil Zelenského, Netanjahua a Trumpa za „najväčších gaunerov 21. storočia“ a českého kolegu obvinil, že „aj v chladničke vidí Putina“. Alexandr Vondra na tento spôsob komunikácie reagoval radikálne – vstal zo stoličky, odmietol pokračovať v debate, podal ruku moderátorke a opustil štúdio.
Blaha nenechal odchod českého politika bez komentára a dodal, že v Česku majú ľudia snáď viac rozumu než ich zástupca v europarlamente. Tento incident len podčiarkol hlbokú priepasť medzi pohľadmi slovenského europoslanca a jeho politických partnerov zo strednej Európy.
Príbeh Ľuboša Blahu tak pokračuje v dvoch rovinách: kým v Bruseli a Bratislave naráža na silný odpor a diplomatické odchody zo štúdií, v Moskve nachádza nové útočisko, kde plánuje formovať budúcu generáciu ruských expertov na medzinárodné vzťahy.
Jeho odchod na ruskú akademickú pôdu vnímajú kritici ako definitívny odklon od európskych politických štandardov a symbolickú bodku za jeho pôsobením v domácom vedeckom priestore. Kým Blaha oslavuje novú etapu svojej kariéry ako víťazstvo nad cenzúrou, pre diplomatické kruhy ide o potvrdenie hlbokej izolácie, do ktorej sa politik dobrovoľne rozhodol vstúpiť.
