Urológ MUDr. Ján Švihra ml., PhD. vyštudoval medicínu na Univerzite Palackého v Olomouci, krátko pôsobil vo Fakultnej nemocnici Olomouc, atestáciu z urológie získal v roku 2020 a o rok neskôr úspešne absolvoval doktorandské štúdium o kvalite života urologických pacientov. Momentálne pracuje ako vysokoškolský učiteľ na Univerzite Komenského – Jesseniovej lekárskej fakulte, operuje v Univerzitnej nemocnici Martin a ako ambulantný urológ pôsobí v Bratislave v Poliklinike Váš lekár.
Profesijne sa venuje hlavne komplexnej diagnostike a liečbe močových kameňov. Okrem toho som na Slovensku zaviedol modernú fúznu transperineálnu biopsiu na presnejšiu diagnostiku rakoviny prostaty. Absolvoval viacero zahraničných stáží a bol speakerom na najprestížnejších svetových urologických kongresoch – EAU v Európe a AUA v USA. Urológiu popularizuje aj na Instagrame – na profile @urolog_svihra. Minulý rok mu vyšla kniha Urostorky, ktorá sa stala bestsellerom.
Na preventívku k všeobecnému lekárovi alebo stomatológovi sa ešte donútime ísť, ale ako je to s návštevami urologickej ambulancie? Ako Slováci pristupujú k tejto oblasti?
K urológovi chodia muži i ženy. Urológ má na starosti mužské pohlavné zdravie, ale aj zdravie celého močového systému mužov i žien.
Urologické preventívky robíme len mužom, sú zamerané na zdravie prostaty. Situácia sa zlepšuje aj vďaka rôznym osvetovým kampaniam, no stále nie je ideálna. U žien preventívky nerobíme, no ak má žena urologické ťažkosti, vyhľadať urológa by mala tiež, napríklad s opakovanými zápalmi mechúra. Stále bojujeme s istým celospoločenským presvedčením, že urológ je lekár len pre mužov.
Podľa prieskumov len 6 – 14 % mužov absolvuje urologické preventívne prehliadky. Čím to je spôsobené? Prečo je ten záujem stále tak nízky?
Mnohí muži sa urológie boja. Myslím si, že je to čiastočne preto, lebo nevedia, čo ich čaká. Predstavujú si, že im budeme robiť zákroky s rozličnými nástrojmi, bolestivé stery a podobne. Realita je úplne iná. Veľká časť preventívky pozostáva hlavne z rozhovoru a trochu invazívne je len vyšetrenie prostaty prstom cez konečník.
No to trvá krátko, dá sa to zvládnuť. Problémom tiež je, že široká verejnosť má stále také nastavenie, že k lekárovi sa chodí len so zdravotným problémom. Áno, väčšinou to tak skutočne je. Lenže v súčasnosti sa čoraz väčší dôraz kladie na prevenciu – predchádzanie ochoreniam. Inými slovami, chceme, aby pacient prišiel preventívne, keď mu ešte nič nie je. No a dostať bežného slovenského muža k urológovi s tým, že nemá urologické ťažkosti, to je stále celkom výzva.
A ako by podľa vás mali vyzerať priaznivé štatistiky? Koľko percent a aké vekové skupiny mužov by mali v ideálnom prípade takéto prehliadky absolvovať?
V ideálnom vesmíre by k nám prišli všetci štyridsiatnici, ktorí zaznamenali v blízkej rodine výskyt rakoviny prostaty. A po päťdesiatke by mal prísť každý jeden muž bez výnimky.
V obehu sú aktuálne aj bezplatné preventívky pre mužov od 50 rokov a od 40 rokov v prípade výskytu rakoviny prostaty v rodine. Ako hodnotíte tieto faktory? Je to podľa vás nastavené správne?
Áno, tak je to správne.
Čo sa teda deje práve medzi 40. a 50. rokom života muža? Prečo je tento vekový prechod kritický z urologického hľadiska a vyžaduje si trojročné preventívky? 3 roky sú ale pomerne dlhá doba v porovnaní napríklad s bezplatnými gynekologickými prehliadkami, na ktoré majú pacientky nárok každý rok. Je táto doba dostatočná? Prečo práve každé tri roky?
Rakovina prostaty má dva dôležité rizikové faktory – vyšší vek a dedičnosť. Rozsiahlymi štúdiami sa zistilo, že riziko rakoviny začína výraznejšie stúpať u každého muža v našich zemepisných šírkach práve po päťdesiatke. Ak sa u pacienta v rodine ochorenie vyskytlo, napríklad u jeho otca, riziko rakoviny mu stúpa už po štyridsiatke a mal by na kontrolu potom chodiť od tohto veku a každé dva roky.
V akých prípadoch by ste odporúčali návštevu urologickej ambulancie mimo prehliadok? Kedy by urológa mal navštíviť aj pacient v mladšom veku?
Urológa by mal navštíviť každý pacient aj pacientka, keď pociťuje urologické ťažkosti. Tie môžu byť napríklad výskyt krvi v moči, zápal nadsemenníka či kolika pri obličkových kameňoch.
Či už ide o mladšie alebo staršie ročníky, návšteva urologickej ambulancie sa im takmer vždy spája s akýmsi pocitom zahanbenia a strápnenia. Prečo by ich mali muži prekonať a predsa len sa k urológovi objednať?
Mnohé urologické ochorenia sú v skorých štádiách dobre liečiteľné. Práve preto je dôležité prísť čo najskôr. Bežný urológ za mesiac vyšetrí desiatky pacientov. Je to naša práca, nik sa pred nami hanbiť nemusí.
Strach z neznámeho je normálny, sedieť v čakárni je otrava. Ale za trochu nepohodlia zdravie určite stojí. Skvelé je, že pacient má možnosť voľby a môže si vybrať urológa, ktorý mu vyhovuje.
A ako takéto preventívne vyšetrenie prebieha? Čo počas vyšetrenia zisťujete?
Preventívku začíname rozhovorom. Potom pacientovi zoberieme krv, vyšetríme moč. Nasleduje vyšetrenie pohmatom, ultrazvuk obličiek a mechúra. Na záver prezrieme genitálie a vyšetríme prostatu cez konečník. Znie to zložito, ale celé to trvá len pár minút.
Aké otázky zvyknete klásť pacientovi ešte pred vyšetrením? Na čo sa urológ najčastejšie pýta?
Zaujíma nás urologické aj celkové zdravie. Pýtame sa na kvalitu močenia a prípadné ťažkosti. Či pacient spozoroval v moči krv, či má slabší prúd moču alebo musí močiť prerušovane a pociťuje, že sa nevie vymočiť úplne. Zisťujeme aj to, aké ochorenia pacient má či aké lieky užíva.
A čo takáto urologická prehliadka dokáže odhaliť? Aké diagnózy sú najčastejšie
Mužov najviac trápi zväčšená prostata, obličkové kamene a rakovina. Aj keď je preventívka zameraná na riziko rakoviny prostaty, posúdime močové cesty komplexne.
Ak by ste mali porovnať mladším pacientov a pacientov už v pokročilejšom veku, tak aké faktory a dôvody ich k vám privádzajú? Čo zvykne byť hlavným dôvodom, prečo vás navštívia?
Mladší muži nás navštevujú často pre ťažkosti s penisom – zúžená predkožka, krátka uzdička, vyrážky, zápaly. V poslednej dobe aj kvôli problémom s erekciou. Starší muži prídu kvôli prostate alebo kameňom. Ženy trápia časté zápaly mechúra, únik moču a tiež obličkové kamene.
A čo sa môže stať v prípade, že pacienti jednoducho urologické prehliadky neabsolvujú? Niektorí napríklad aj po dobu 70 alebo 80 rokov…
Rakovina prostaty je v prvých štádiách bezpríznaková. Nebolí, neprejavuje sa. A vtedy býva dobre liečiteľná. Keď už sa prejavovať začne – napríklad bolesťami po celom tele či výrazným chudnutím – liečba je zložitejšia.
Problém predstavuje aj nezhubné zväčšenie prostaty. Prostata má totiž okrem ohrozenia rakovinou aj tendenciu s rastúcim vekom zväčšovať svoj objem. Toto ochorenie s rakovinou nesúvisí a vedie k ťažkostiam s močením.
Ak sa nezhubné zväčšenie nelieči, môže viesť k nezvratnému poškodeniu mechúra a obličiek. Na obe ochorenia, rakovinu aj nezhubné zväčšenie, máme k dispozícii modernú a bezpečnú liečbu. Keď pacient príde včas, môžeme mu doslova zachrániť život.
