Inšpiratívna influencerka Pavlína Tkáč je mamou 3 detí a na sociálnych sieťach má rádovo stovky tisíc sledovateľov a priaznivcov. Sociálnym sieťam sa začala intenzívne venovať počas materskej dovolenky, potom pracovala aj ako učiteľka ruského jazyka na jednom z košických gymnázií.
Dnes ukazuje realitu mamy – influencerky – na sociálnych sieťach a snaží sa aj ostatným mamám ukázať, že sociálne siete často idealizujú rodinný život. V rozhovore nám prezradila, ktoré rodinné situácie by sa určite neobjavili medzi jej obsahom, aké je jej tajomstvo skĺbenia rodinného a pracovného života a tiež, do akej miery jej sociálne siete zasahujú do rodičovstva a výchovy detí.
Čo je základným pilierom toho, že to celé funguje? Ako dokážete spájať starostlivosť o 3 deti aj so sociálnymi sieťami a inšpirovaním desiatok tisíc ľudí?
Myslím si, že základom je flexibilita a schopnosť prijať, že nie všetko musí byť dokonalé.
Mám 3 deti, každé má iné potreby a sociálne siete sa snažím prispôsobiť rodine, nie naopak. Veľa ľudí vidí len výsledok, ale za tým je veľa organizácie, plánovania a občas aj chaosu. A úprimne, niekedy mám pocit, že to zvládam výborne, a niekedy len prežívam deň po dni ako väčšina rodičov.
Nie je všetko ale také ružové, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Stretli ste sa v prostredí sociálnych sietí aj s negatívnou spätnou väzbou, možno až hraničiacou s nenávisťou?
Áno, a myslím si, že každý, kto je na internete dostatočne dlho, sa s tým stretne. Niekedy ide o konštruktívnu kritiku, ktorú si rada vypočujem, ale niekedy sú to útoky od ľudí, ktorí poznajú len pár sekúnd z vášho života a myslia si, že poznajú celý príbeh.
Naučilo ma to nebrať si všetko osobne a uvedomiť si, že často to viac vypovedá o tom človeku než o mne.
Ktorá poznámka od sledovateľa (pozitívna či negatívna) vám utkvela v pamäti viac než tisíce lajkov?
Myslím, že najčerstvejší zážitok mám z dovolenky, na ktorú som išla sama s 3 deťmi. Prišlo mi obrovské množstvo správ od žien, ktoré mi písali, že obdivujú moju odvahu a že by sa na niečo také samy neodvážili.
Priznávam, že aj ja som mala pred cestou obavy, ako to zvládnem, takže ma tieto správy veľmi povzbudili. Zároveň verím, že to bolo povzbudenie aj pre ostatné ženy, pretože veľakrát si odopierame krásne zážitky len preto, že sa bojíme vykročiť zo svojej komfortnej zóny.
Patríte medzi top influencerky, ktoré sa v tomto svete už pohybujú nejaký čas, ale ako online svet a sociálne siete zasahujú do vášho bežného rodinného života? Ako vás ovplyvňujú ako matku?
Určite ho ovplyvňujú. Na jednej strane mi priniesli veľa príležitostí, cestovania a možností, ktoré by som inak nemala. Na druhej strane si musím veľmi strážiť čas na telefóne, pretože je to zároveň moja práca. Už som sa pristihla pri tom, že deti vnímajú mamu ako niekoho, kto stále niečo robí na telefóne, aj keď za tým je často práca.
Kým je najmladší syn ešte doma a nechodí do školy, je náročné všetko skĺbiť tak, aby ani jedna strana nestrácala. A priznám sa, že najmä na začiatku ma sociálne siete ovplyvňovali viac.
Tiež som sa porovnávala s inými mamami a mala pocit, že všetky všetko zvládajú lepšie a ja nestíham. Dnes už viem, že sociálne siete ukazujú možno 10 % reality a väčšinou len to najkrajšie. Preto sa snažím ľuďom ukazovať aj svoje horšie dni, aby videli skutočný život.
A ako sa snažíte tieto vplyvy brzdiť? Čo robíte pre to, aby tie dopady boli minimálne?
Snažím sa vedome odkladať telefón v momentoch, ktoré patria rodine. Nie vždy sa mi to darí ideálne, ale učím sa byť viac prítomná.
Tiež si pravidelne pripomínam, že nepotrebujem zachytiť každú chvíľu na kameru. Niektoré zážitky sú krajšie práve vtedy, keď zostanú len v našich spomienkach.
Za oponou mám influenceriek sa skrývajú aj určité obavy, pokiaľ ide o tlaky na deti. Ako to je u vás? Pociťujú vaše deti v realite to, že ste známou influencerkou?
Neviem, či si úplne uvedomujú, čo znamená byť influencerkou, ale určite si už zvykli na to, že ma ľudia poznajú z videí a chcú sa so mnou odfotiť.
Stáva sa aj to, že niektoré deti poznajú ich mená alebo ich spoznajú vonku. Pre nich je to už taká prirodzená súčasť života.
Ako ich v tomto smere ochraňujete? Čo im zvyknete prízvukovať?
Snažím sa rešpektovať ich hranice. Napríklad môj najstarší syn už nechce byť na kamere, ani sa veľmi fotiť. Zjavne prichádza puberta. A ja to úplne rešpektujem.
Zaujímavé však je, že hoci nechce byť pred kamerou, veľmi rád vymýšľa vlastné videá a často príde s naozaj dobrým nápadom. Zároveň sa snažím deťom vysvetľovať, že počet sledovateľov neurčuje hodnotu človeka. Dôležité je, akí sú v reálnom živote a ako sa správajú k ostatným ľuďom.
Rodinné fotografie a videá sú bežnou súčasťou vašej práce. Existuje však situácia z rodinného života, ktorú by ste nikdy nezdieľali, aj keby mala miliónové zhliadnutia?
Áno. Veľmi osobné momenty mojich detí, ich trápenia, zdravotné problémy alebo rodinné konflikty, ktoré patria len nám. Nie všetko musí byť obsah a myslím si, že každá rodina potrebuje mať svoje bezpečné miesto mimo internetu.
Sledovateľky si ale aj v offline svete predstavujú, že influencerky sú dokonalé mamy. Čo je na materstve podľa vás najväčší mýtus, ktorý sociálne siete stále šíria?
Že dobrá mama všetko zvláda s úsmevom, má uprataný dom, šťastné deti a nikdy nie je unavená. Realita je úplne iná. Väčšina mám je vyčerpaná, robí chyby, pochybuje o sebe a napriek tomu robí maximum, a to úplne stačí.
Ktorú rodičovskú radu ste dostali a okamžite ste vedeli, že ju nikdy nebudete nasledovať?
Takých rád bolo veľa. Od „nechaj ho vyplakať, ono si zvykne“ cez „dieťa nemá spať s rodičmi v posteli“ až po legendárne „daj mu ponožky, lebo prechladne“. Pravdou ale je, že pri prvom dieťati som veľa týchto rád počúvala a snažila sa ich dodržiavať.
Až časom som zistila, že najlepšie je počúvať môj vlastný materský inštinkt. Pri druhom dieťati som si už viac verila a pri treťom som sa stala úplná matka liberálka.
A ak by sme sa trochu obzreli za vašou cestou, tak ako sa zmenili vaše priority od obdobia, keď ste boli učiteľkou, až po dnešok?
Myslím si, že som za ten čas prešla veľkou zmenou. Dnes už oveľa menej riešim, čo si o mne myslia ostatní alebo ako sa mám správať, aby som niekam zapadla.
Zistila som, že mi je prirodzené plávať proti prúdu. Nie vždy je to jednoduchšie, často práve naopak, ale život mi vždy priviedol do cesty ľudí, s ktorými sa proti tomu prúdu pláva o niečo ľahšie. A za to som veľmi vďačná.
A na záver, čo je vec, ktorú si o vás ľudia myslia nesprávne len na základe sociálnych sietí? Takéto hodnotenia sú totiž veľmi bežné …
Veľa ľudí si myslí, že už vôbec neučím. Pravda je, že síce už nie som učiteľkou na plný úväzok, ale stále vediem krúžok ruského jazyka pre deti, ktoré o to naozaj stoja.
A druhá vec je, že si ľudia často myslia, že ma poznajú úplne dokonale. Sociálne siete však ukazujú len malú časť môjho života. To, čo zdieľam, je len zlomok reality. Rovnako ako každý iný človek mám svoje pochybnosti, starosti, zlé dni aj veci, ktoré si nechávam len pre seba a svoju rodinu.
