Mikaela Shiffrinová vstupovala na zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d’Ampezzo s ťarchou, ktorú väčšina divákov nevidela. Po dvoch sezónach poznačených zraneniami, po hrách v Pekingu, kde nevybojovala ani jeden cenný kov napriek šiestim štartom, a po mesiacoch, počas ktorých okolo nej kolovali reči o kliatbe – americká lyžiarka prišla do Talianska s pochybnosťami, ktoré si podľa vlastných slov naplno pripúšťala. V relácii TODAY otvorene prehovorila o tom, čo sa odohrávalo v jej hlave.
Výsledok poznáme – zlatá medaila v slalome, deväť víťazstiev z desiatich pretekov sezóny a malý glóbus pre najlepšiu slalomárku. No cesta k tomuto triumfu bola oveľa komplikovanejšia, ako napovedajú výsledkové listiny.
Peking 2022: šesť štartov, nula medailí a začiatok pochybností
Aby sme pochopili hĺbku toho, čo Shiffrinová v Cortine prežívala, treba sa vrátiť o tri roky späť. Zimné olympijské hry 2022 v Pekingu boli pre americkú lyžiarku jednou z najbolestivejších skúseností kariéry. Nastúpila do šiestich pretekov a ani v jednom nevybojovala medailu – vrátane slalomu, ktorý nedokončila po vypadnutí v bránkach. Pre lyžiarku, ktorá dominuje Svetovému poháru s prehľadom a od ktorej sa na olympiáde automaticky očakáva medaila, to bola tvrdá rana.
Peking nevymazal jej výsledky ani reputáciu. No zanechal stopy – pochybnosti, otázky a obavy, ktoré sa vrátili, keď sa blížili ďalšie hry. „Cortina mi pripadala ako úplne iné miesto, také oddelené od Pekingu. Zároveň však okolo mňa kolovali reči o duchoch z poslednej olympiády, o kliatbe a podobne. Všetko toto si veľmi pripúšťam, vnímam to a vstrebávam, takže som si aj pomyslela, čo ak naozaj existuje nejaká kliatba?“ uviedla Shiffrinová v relácii TODAY.
Lyžiarka, ktorá drží rekord vo víťazstvách vo Svetovom pohári a patrí k najúspešnejším alpským lyžiarom histórie, si teda pred olympiádou v Taliansku kladla otázku, či je prenasledovaná kliatbou. Je to ľudské a úprimné priznanie – a zároveň dôkaz, že ani tí najlepší nie sú imúnni voči psychologickému tlaku veľkých podujatí.
Zlomový okamih v štartovej bráne
Napätie vyvrcholilo v jednom konkrétnom momente, ktorý Shiffrinová opísala s prekvapivou presnosťou a otvorenosťou. Stalo sa to v štartovej bráne v Cortine d’Ampezzo počas druhého kola slalomu – teda v momente, keď bola od zlatej medaily najbližšie a zároveň od opakujúcej sa nočnej mory z Pekingu.
Zo svahu prišla správa, ktorá v zlomku sekundy rozbúrila pamäť: nemecká lyžiarka Lena Dürrová, jedna z favoritiek, vypadla v prvých bránkach. A Shiffrinová si okamžite spomenula na Peking – na vlastný slalom, ktorý tiež nedokončila, na tú istú bolesť a tú istú prázdnotu. „Bol to len okamih. Potom som sa vrátila do reality a pocítila som prítomnosť môjho tímu a celej rodiny. Bolo to neuveriteľné, takmer ako mimotelový zážitok,“ opísala Shiffrinová tento záblesk v relácii TODAY.
Slovo „mimotelový“ nie je prehnané – ide o psychologický fenomén, keď intenzívny stres a sústredenosť spôsobia, že človek na okamih akoby vystúpi zo seba a pozoruje situáciu zvonka. Pre lyžiarku, ktorá stojí v štartovej bráne a za niekoľko sekúnd sa vydá na trať, je to mimoriadne silný zážitok.
Tím a rodina ako záchranné lano
Shiffrinová však v rozhovore nezdôraznila len temné momenty – hovorila aj o tom, čo jej pomohlo ich prekonať. A odpoveď bola jednoznačná: ľudia okolo nej. „Mojou najväčšou obavou pred hrami bolo, že sa budem cítiť naozaj izolovaná, ale všetci ľudia, s ktorými pracujem, mi dali pocítiť obrovskú podporu. V tom druhom kole to bolo naozaj, akoby lyžovali so mnou,“ vysvetlila.
Izolácia je na olympijských hrách reálnym rizikom – športovci sú odtrhnutí od bežného života, uzavretí v olympijskej dedine, pod obrovským tlakom a sledovaní celým svetom. Shiffrinová túto izoláciu pociťovala ako hrozbu, nie ako samozrejmosť. A práve preto, že si ju uvedomovala, dokázala sa o ňu oprieť a namiesto toho hľadať spojenie s tímom a rodinou.
Zlatá medaila v slalome tak nebola len výsledkom technickej dokonalosti a fyzickej pripravenosti. Bola výsledkom aj psychologického boja, ktorý sa odohral v zákulisí – v štartových bránach, v hotelovej izbe pred spaním a v hlave ženy, ktorá si dovolila pochybovať a napriek tomu nastúpila.
Prvé olympijské zlato po ôsmich rokoch
Kontextom Shiffrininej zlatej medaily v Cortine je aj fakt, že išlo o jej prvé olympijské zlato po ôsmich rokoch – predchádzajúce získala na hrách v Pjongčangu v roku 2018. Osem rokov je v profesionálnom športe dlhá doba – plná zranení, rehabilitácií, víťazstiev aj prehier.
Po Pekingu prišli ďalšie komplikácie. Shiffrinová sa vyrovnávala so zraneniami, ktoré ju vyradili z veľkej časti sezón, a s tlakom, ktorý prichádza s titulom legendy lyžovania. Každý jej štart bol pod drobnohľadom, každá prehra témou pre médiá. O to silnejší bol návrat. Sezóna pred olympiádou i samotné hry v Taliansku boli dôkazom, že Shiffrinová sa nevzdala a nenechala sa zlomiť ani Pekingom, ani zraneniami. Deväť víťazstiev z desiatich pretekov v slalomovej kategórii Svetového pohára je číslo, ktoré hovorí samo za seba.
„To si povieme neskôr“: otázka ďalšej olympiády
Na záver rozhovoru sa moderátor Craig Melvin pokúsil nenápadne zistiť, či sa Shiffrinová predstaví aj na nasledujúcich zimných hrách. „Tešíme sa na teba na ďalších zimných olympijských hrách,“ nahodil. Shiffrinová reagovala pohotovo a s úsmevom: „Veľmi dobre. To si povieme neskôr.“
Odpoveď, ktorá nie je ani áno, ani nie – a ktorá fanúšikov nechá v príjemnej neistote. Shiffrinová bude mať na nasledujúcich hrách 33 rokov – vek, v ktorom lyžiari ešte dokážu súťažiť na najvyššej úrovni, no každá sezóna sa stáva otáznikom. Rozhodnutie bude jej – a podľa všetkého ho neurobí pod tlakom televízneho moderátora.
