Nová maďarská vláda chce odstrániť prezidenta Tamása Sulyoka, ktorého označuje za pozostatok Orbánovej éry. Prezident však odmieta odstúpiť a tvrdí, že na jeho odvolanie neexistuje ústavný dôvod. Spor môže skončiť až pred ústavným súdom.
Maďarsko čelí ďalšiemu veľkému politickému konfliktu. Premiér Péter Magyar, ktorý po aprílových voľbách prevzal moc so stranou Tisza, začal napĺňať plán zásadnej premeny štátu, ktorý označuje ako odstránenie politického dedičstva Viktora Orbána.
Jedným z hlavných cieľov novej vlády sa stal prezident Tamás Sulyok. Parlament v pondelok schválil ústavnú zmenu, ktorá má umožniť jeho odchod z funkcie. Podľa portálu Euronews však celý proces vyvoláva vážne právne otázky a môže viesť k ústavnej kríze.
Prečo chce Magyar prezidenta odstrániť?
Péter Magyar tvrdí, že Tamás Sulyok je symbolom predchádzajúcej Orbánovej éry. Kritizuje ho najmä za to, že podľa neho nedostatočne chránil ústavnosť a nezasiahol proti krokom vlády Viktora Orbána.
Nový premiér tvrdí, že prezident mal počas predchádzajúceho obdobia chrániť demokratické pravidlá a nezávislosť štátnych inštitúcií. Práve preto ho označuje za človeka, ktorý stratil dôveru verejnosti.
Jedným z argumentov vlády je aj obava, že prezident môže v budúcnosti využiť svoje právomoci napríklad pri udeľovaní milostí osobám spojeným s bývalou vládou.
Právny expert Tamás Lattmann však upozorňuje, že samotný politický nesúhlas nemusí byť dostatočným dôvodom na odstránenie prezidenta z funkcie.
Sulyok odmieta odstúpiť
Tamás Sulyok reagoval jasne. Tvrdí, že nemá dôvod rezignovať a že parlament nemá ústavný základ na skrátenie jeho mandátu.
Prezident upozorňuje, že pokus o jeho odstránenie môže ohroziť princíp delenia moci a vytvoriť nebezpečný precedens.
Podľa Sulyoka nejde iba o jeho osobu, ale o otázku, či môže nová politická väčšina jednoducho odstrániť predstaviteľov štátu, ktorých vymenovala predchádzajúca vláda.
Čo bude nasledovať?
Po schválení ústavnej zmeny má prezident niekoľko možností. Ak ju podpíše, zmena vstúpi do platnosti a jeho mandát skončí. Ak podpis odmietne, parlament môže začať proces jeho odvolania. O veci by následne rozhodoval Ústavný súd.
Práve tu vzniká najväčšia neistota. Odborníci upozorňujú, že súd môže rozhodnúť aj tak, že prezident síce postupoval proti ústave, ale jeho konanie nie je natoľko závažné, aby ospravedlnilo odvolanie.
Ďalším problémom je otázka dočasného zastupovania prezidenta. Maďarská ústava počíta so zastupovaním najmä v prípade, ak prezident objektívne nemôže vykonávať svoju funkciu. Samotné odmietnutie podpísať zákon podľa nich nemusí automaticky znamenať neschopnosť vykonávať úrad.
Orbán a Fidesz hovoria o útoku na demokraciu
Strana Fidesz, ktorá Tamása Sulyoka do funkcie prezidenta pôvodne podporila, označila krok novej vlády za nebezpečný.
Viktor Orbán vyzval svojich podporovateľov na odpor proti tomu, čo označil za nútené odstránenie prezidenta. Tvrdí, že ide o útok na demokratické pravidlá.
Pre Fidesz ide zároveň o politický boj o vplyv. Po volebnej porážke prišla strana o vládnu moc, no stále má významné postavenie v štátnych štruktúrach.
Európska únia situáciu sleduje
Vývoj v Maďarsku pozorne sleduje aj Brusel. Európska komisia uviedla, že situáciu okolo ústavnej zmeny monitoruje.
Viacerí europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby sa prípadom zaoberala. Sulyok zároveň požiadal o stanovisko Benátsku komisiu, poradný orgán Rady Európy pre ústavné otázky.
Tá by mala posúdiť, či plánovaný postup zodpovedá demokratickým štandardom a princípom právneho štátu.
