Vstupujú na trh práce s vážnym hendikepom. Príslušníci generácie Z dosahujú v testoch gramotnosti a počtov slabšie výsledky ako ich rodičia.
Súčasná generácia mladých ľudí čelí bezprecedentnému poklesu mentálnych schopností. Deje sa tak v čase, keď technológie prenikli do každej školskej lavice. Píše o tom portál Fortune.
Tento nelichotivý trend potvrdzujú aj oficiálne dáta. Neurovedec Jared Cooney Horvath vo svojom písomnom svedectve pre Výbor amerického Senátu pre obchod, vedu a dopravu upozornil na nepriaznivý stav.
Prvýkrát v modernej histórii zaznamenávame generáciu, ktorá v štandardizovaných testoch zaostáva za svojimi predchodcami.
Senátne vypočutie s názvom „Plugged Out: Examining the Impact of Technology on America’s Youth“ prebehlo 15. januára 2026 pod vedením predsedu výboru, senátora Teda Cruza, informoval oficiálny portál U.S. Senate Committee on Commerce, Science, & Transportation.
Horvath vo svedectve upozornil, že nekontrolované nasadzovanie digitálnych zariadení oslabuje schopnosť hlbokého premýšľania a udržania pozornosti.
Mladým ľuďom chýbajú zručnosti potrebné na zvládnutie budúcich výziev. Výskum Stanfordovej univerzity ukázal, že rozmach generatívnej umelej inteligencie tvrdo zasiahne začínajúcich pracovníkov. Ak budúci zamestnanci nebudú schopní riešiť zložité problémy, čaká ich náročná budúcnosť.
Školy utopili miliardy v nefunkčnom experimente
Investície do digitalizácie tried dosiahli astronomické rozmery. Len v roku 2024 minuli Spojené štáty vyše 30 miliárd dolárov na nákup notebookov a tabletov pre študentov. Zariadenia sa minuli účinkom. Výskumy ukazujú priamu úmeru: čím viac času trávia žiaci pred obrazovkou v škole, tým horšie sú ich známky.
Celý nápad pritom vznikol s dobrým úmyslom. Štát Maine spustil celoplošný program nákupu prenosných počítačov už v roku 2002. Vtedajší guvernér Angus King chcel deťom sprístupniť svet plný informácií. Na jeseň toho roku dostalo 17-tisíc žiakov siedmeho ročníka notebooky značky Apple.
Čísla neskôr raketovo rástli. Do roku 2016 rozdali v štáte Maine žiakom 66-tisíc zariadení. Výsledky sa však nedostavili. Analýza z roku 2017 ukázala, že prospech žiakov sa za pätnásť rokov fungovania programu vôbec nezlepšil. Paul LePage, ktorý neskôr sedel v guvernérovom kresle, označil celý projekt za obrovské zlyhanie.
Pohodlie zabíja hlboké premýšľanie
Problém spočíva v samotnej podstate toho, ako funguje ľudský mozog. Technológie sa snažia študentom všetko uľahčiť. Skutočné vzdelávanie však vyžaduje námahu. Neurovedec Horvath pred senátormi vysvetlil, prečo digitalizácia školám škodí.
„Tu nejde o odmietanie technológií. Otázkou je zosúladenie vzdelávacích nástrojov s tým, ako skutočne funguje ľudské učenie. Dôkazy naznačujú, že bezhlavá digitálna expanzia vzdelávacie prostredie skôr oslabila, než posilnila,“ napísal Horvath.
Mozog potrebuje na ukladanie vedomostí prekonávať prekážky. Bez nich je vzdelanie len povrchné. Experiment zlyhal.
„Bohužiaľ, jednoduchosť nikdy nebola definujúcou vlastnosťou učenia. Učenie je namáhavé, ťažké a často nepohodlné. Práve toto trenie však robí učenie hlbokým a prenositeľným do budúcnosti,“ uviedol vedec.
Školské lavice medzitým zapĺňa neustále rozptyľovanie. Učitelia trávia s digitálnymi pomôckami čoraz viac času. Prieskum EdWeek Research Center odhalil, že viac ako polovica pedagógov využíva vzdelávacie technológie jednu až štyri hodiny denne. Štvrtina učiteľov ich má zapnuté dokonca päť hodín.
Počas vyučovania sa pritom študenti venujú úplne iným aktivitám. Podľa štúdie, ktorá sledovala tri tisícky vysokoškolákov, sa mladí ľudia zaoberajú záležitosťami mimo výučby až dve tretiny času. Neustále prepínanie medzi úlohami oslabuje tvorbu pamäte a zvyšuje chybovosť.
Podľa psychologičky Jean Twenge z univerzity v San Diegu moderné aplikácie cielene budujú závislosť. Ich biznis model stojí na tom, aby používateľ strávil na platforme maximum času a neustále sa vracal. Viac času pred obrazovkou tak pôsobí kontraproduktívne.
Najnovšie výskumy tieto mechanizmy jasne odkrývajú. Podľa štúdie Baylorovej univerzity z novembra 2025 je najmenej namáhavé používať TikTok. Aplikácia prekonáva Instagram aj YouTube tým, že presne dávkuje očakávaný obsah s prekvapivými a neočakávanými videami.
Rodičia a školy vyhlasujú vojnu obrazovkám
Proti technologickým gigantom sa zdvihla mohutná vlna odporu. Skupina 1 600 žalobcov, v ktorej je 350 rodín a 250 školských obvodov, podala hromadnú žalobu.
Firmy Meta, Snap, TikTok a YouTube vinia z toho, že vytvorili návykové platformy spôsobujúce deťom depresie a sebapoškodzovanie.
Prísne reštrikcie zavádzajú aj samotné štáty. Do augusta 2025 zaviedlo 17 štátov zákaz používanja mobilných telefónov počas vyučovania. Ďalších 35 štátov obmedzilo ich prítomnosť v triedach prostredníctvom zákonov.
Viac ako tri štvrtiny škôl zakazujú mobily na neakademické účely, no vymáhanie pravidiel v praxi naráža na problémy.
Podľa neurovedca Horvatha nie sú na vine samotné deti. Sú len obeťami zlého rozhodnutia dospelých. Pokles logického myslenia považuje za priamy dôsledok chybnej vzdelávacej politiky.
„Kedykoľvek pracujem s tínedžermi, hovorím im: ‚Toto nie je vaša chyba. Nikto z vás nežiadal, aby ste počas celej školskej dochádzky sedeli pred počítačom.‘ Znamená to, že my sme to pokazili, a ja úprimne dúfam, že na to generácia Z rýchlo príde a nahnevá sa,“ uzatvára Horvath.
Absencia kritického myslenia pritom ohrozuje budúcnosť celej spoločnosti. Horvath varuje, že bez tvorivého prístupu nebudeme schopní čeliť globálnym hrozbám.
„Čelíme výzvam, ktoré sú zložitejšie a ďalekosiahlejšie než akékoľvek iné v histórii ľudstva, či už ide o preľudnenia, vyvíjajúce sa choroby alebo morálny úpadok. Teraz, viac ako kedykoľvek predtým, potrebujeme generáciu schopnú vyrovnať sa s nuansami, udržať viacero právd v napätí a kreatívne riešiť problémy, ktoré dnes mätú najväčšie mysle dospelých,“ dodal vedec.
