Nebezpečný druh húsenice, ktorý môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie aj bez priameho kontaktu so zvieraťom, sa rozširuje ďalšími krajinami Európy. Priadkovček dubový sa v posledných rokoch objavuje čoraz častejšie aj v strednej Európe vrátane Slovenska. Odborníci upozorňujú najmä na jeho toxické chĺpky, ktoré môžu vyvolať silné alergické reakcie či dýchacie problémy.
S výskytom priadkovčeka dubového (Thaumetopoea processionea), ktorého húsenice bývajú označované aj ako „larva priamo z pekla“, v súčasnosti zápasia viaceré európske štáty.
Nebezpečný hmyz zaznamenali už v niekoľkých krajinách, aj na Slovensku
Najnovšie prípady hlásia z Dánska, kde sa tento druh objavil vo viacerých mestách. Jeho premnoženie už v minulosti riešili aj v Nemecku, Francúzsku či Holandsku, informoval o tom portál Polsat News.
Priadkovček dubový pôvodne obýval predovšetkým južné oblasti Európy, no postupne sa rozšíril aj smerom na sever. Dnes sa vyskytuje aj v strednej Európe vrátane Slovenska.
Najčastejšie ho možno nájsť v dubových lesoch a lužných porastoch. Húsenice žijú v skupinách na kmeňoch a konároch stromov, kde si vytvárajú charakteristické hodvábne hniezda.
Dospelé motýle sa objavujú najmä počas júla a augusta. Hoci na Slovensku zatiaľ nie je považovaný za invázny druh, jeho výskyt sledujú lesníci a odborníci.
Toxické chĺpky môžu spôsobiť zdravotné komplikácie
Najväčšie riziko predstavujú práve húsenice. Ich telo pokrývajú mikroskopické chĺpky obsahujúce toxín thaumetopeín, ktoré sa môžu ľahko uvoľniť do vzduchu a následne dostať do kontaktu s pokožkou, očami alebo dýchacími cestami.
Kontakt s nimi môže spôsobiť:
- silné svrbenie a podráždenie kože,
- vyrážky a zápaly,
- podráždenie očí,
- dýchacie ťažkosti,
- výrazné alergické reakcie.
Nebezpečenstvo nehrozí iba ľuďom. Húsenice poškodzujú aj stromy, keďže sa živia najmä dubovými listami. Pri ich premnožení môžu oslabiť celé porasty.
Najnovšie problémy hlási Dánsko. Po prvých nálezoch v meste Odense sa húsenice rozšírili aj do Kodane, kde úrady potvrdili hniezda približne na 30 stromoch.
Výskyt zaznamenali aj na Jutskom polostrove, napríklad v oblastiach Morsø a Herning. Ďalšie samosprávy sa pripravujú na možné rozšírenie tohto druhu.
Najväčšie skúsenosti s bojom proti premnoženiu má Nemecko, kde proti šíreniu používajú špeciálne postreky. Tie aplikujú dokonca aj pomocou vrtuľníkov.
Vedci varujú pred nekontrolovaným šírením
Odborníci upozorňujú, že situácia v Dánsku môže byť komplikovaná aj preto, že miestny ekosystém nemusí mať dostatok prirodzených nepriateľov tohto druhu.
Po tisíce rokov obmedzovali populáciu húseníc vtáky, hmyz či rôzne mikroorganizmy. Vedci však upozorňujú, že miestne živočíchy nemusia nového votrelca okamžite rozpoznať ako zdroj potravy.
K rýchlemu šíreniu môžu prispievať aj dubové aleje vysádzané popri turistických chodníkoch a cestách.
Základom ochrany je podľa odborníkov pravidelné monitorovanie výskytu a rýchle odstránenie nových ohnísk. V Dánsku preto vznikli návrhy na vytvorenie aplikácie, prostredníctvom ktorej by ľudia mohli nahlasovať výskyt hniezd.
Niektoré samosprávy už podobné systémy využívajú. Dánsky úrad pre ochranu zelene a vodného prostredia zároveň poukázal na možnosť využitia aplikácií, ktoré dokážu rozpoznať druhy rastlín a živočíchov podľa fotografií z mobilného telefónu.
Situácia v meste Odense bola natoľko vážna, že úrady museli pristúpiť k obmedzeniam. Dočasne uzavreli materskú školu, recyklačnú stanicu, viaceré detské ihriská aj niektoré úseky chodníkov a cyklotrás.
Niektorí obyvatelia z najviac ohrozených oblastí sa rozhodli dočasne opustiť svoje domovy. Ich deti začali pociťovať svrbenie očí a kože.
Problémy zaznamenali aj majitelia psov. Zvieratá mali podráždené oči a citlivé končeky labiek po kontakte s toxickými chĺpkami.
Čo robiť po kontakte s húsenicou?
Lesníci odporúčajú po možnom kontakte okamžite vyzliecť oblečenie, na ktorom by mohli zostať nebezpečné chĺpky, a vyprať ho pri teplote minimálne 60 stupňov Celzia.
Chĺpky, ktoré zostanú na pokožke, možno odstrániť pomocou lepiacej pásky. Tú treba opatrne pritlačiť na podráždené miesto a následne odstrániť. Pri každom opakovaní je potrebné použiť nový kus pásky.
Následne treba pokožku opláchnuť vlažnou vodou. Podráždené miesta sa neodporúča škrabať ani trieť, pretože by sa chĺpky mohli rozšíriť a podráždenie zhoršiť.
Ak sa toxické chĺpky dostanú do očí, objavia sa problémy s dýchaním, výrazný opuch alebo silná alergická reakcia, odborníci odporúčajú čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
