Po svojej matke však okrem obrovského komediálneho talentu zdedil aj nepriaznivé genetické predpoklady a bohémsky životný štýl. Extrémna nadváha ho trápila po väčšinu života, čo viedlo k sérii infarktov a mozgových príhod. Nakoniec zostal úplne odkázaný na pomoc druhých a v roku 1999 zomrel v pražskej Thomayerovej nemocnici vo veku iba 43 rokov.
Zlomená herečka sa z tejto straty nikdy nespamätala. Posledným klincom do rakvy pre ňu bola smrť milovaného manžela Jiřího Růžičku staršieho, s ktorým prežila v manželstve takmer polstoročie. Odišiel vo veku 71 rokov a presne o rok neskôr ho filmová legenda nasledovala do hrobu.
Závet ani svadbu už nestihli
Pokoj, ktorý si pre Helenu želali jej najbližší priatelia a milióny verných fanúšikov, neprišiel ani po pohrebe. Keďže umelkyňa pred smrťou nestihla alebo odmietla spísať oficiálny závet, celý jej miliónový majetok pripadol v zmysle zákona jej dvom vnučkám.
Súčasťou dedičstva bola nielen legendárna chalupa v obci Slatina, osobné auto a výnosy z predaja jej poslednej biografickej knihy, ale najmä lukratívne autorské práva a filmové tantiémy, ktoré rodine každoročne prinášajú stotisíce korún. Noví majitelia dokonca pri rekonštrukcii nehnuteľnosti našli pod dlážkou ukryté drahé Helenine šperky.
Tento scenár bol však podľa priateľov v úplnom rozpore s tým, čo si samotná Růžičková za života priala, keďže vzťahy v rodine boli kvôli nezhodám dlhodobo na bode mrazu.
Jej dlhoročný blízky priateľ a kolega Václav Glazar po pohrebe neskrýval obrovské pohoršenie nad konaním herečkinej nevesty, s ktorou Helena nevychádzala od úplného začiatku.
„Pošliapala celú pamiatku, ktorá po Helene zostala! Bezcitne vyhadzovala jej osobné veci, divadelné kostýmy, oblečenie, vzácne rodinné fotografie… Človek predsa nemusí niekoho bezhranične milovať, ale keď mi a mojim dcéram spadne do lona miliónové dedičstvo, tak sa snažím správať aspoň úctivo a slušne!“ opísal vtedy situáciu pre české médiá zronený Glazar.
Nevesta nenechala kameň na kameni
Noví dediči sa okamžite zbavili aj milovaných psov, ktorých mala Růžičková doma a bezodkladne ich vyhodili, hoci sa ich chcela ujať jej verná priateľka a chovateľka Jaroslava Víchová.
Nevesta zašla až tak ďaleko, že napriek ráznym protestom rodinných známych dala zo záhrady rodinného pozemku odstrániť urnu s popolom Heleninho manžela Jiřího staršieho, ktorý bol následne rozptýlený na hromadnom Vinohradskom cintoríne.
Podľa českého denníka Blesk to vtedy chladnokrvne zdôvodnila slovami: „Nechcem mať zo záhrady žiadny cintorín. Mŕtvi patria na skutočný cintorín.“ Hoci od jej odchodu uplynuli už dve desaťročia, horká pachuť z toho, ako skončil majetok a pamiatka tejto výnimočnej ženy, v českej a slovenskej verejnosti rezonuje dodnes.
