Iránska speváčka Parastú Ahmadíová sa ocitla v centre medzinárodnej pozornosti po rozhodnutí súdu, ktoré vyvolalo vlnu kritiky zo strany aktivistov, ľudskoprávnych organizácií aj zahraničných médií. Umelkyňa spolu s ôsmimi členmi svojho tímu dostala prísny trest za online koncert odvysielaný prostredníctvom platformy YouTube. Podľa rozsudku majú všetci odsúdení čeliť 74 ranám bičom a zároveň im bol uložený dvojročný zákaz vycestovať z Iránu.
Prípad sa týka vystúpenia z decembra 2024, keď Ahmadíová so svojou skupinou pripravila koncert určený výhradne pre internetové publikum. Záznam následne zverejnili na YouTube, kde si získal mimoriadnu pozornosť nielen v Iráne, ale aj v zahraničí. Koncert sa odohral v historickom karavanseraji a obsahoval viaceré tradičné iránske skladby.
Speváčka počas vystúpenia interpretovala aj známu vlasteneckú pieseň „Az Khoon-e Javanane Vatan“ a ďalšie diela, ktoré oslovili milióny divákov. Video sa rýchlo šírilo sociálnymi sieťami a dodnes zaznamenalo takmer tri milióny zhliadnutí, píše The Guardian.
Kontroverziu ešte viac prehĺbil fakt, že Ahmadíová vystúpila bez hidžábu. Na pódiu sa objavila v elegantných šatách, čím sa dostala do rozporu s pravidlami platnými v islamskej republike. V Iráne totiž ženy podliehajú prísnym obmedzeniam týkajúcim sa verejného vystupovania a ženské sólové koncerty sú dlhodobo predmetom regulácií zo strany štátu.
Podľa rozsudku súdu skupina prostredníctvom internetu šírila obsah, ktorý úrady označili za vulgárny a nemorálnny. Okrem trestu bičovaním a zákazu vycestovať do zahraničia majú členovia tímu čeliť aj ďalším obmedzeniam. Zahraničné médiá informovali, že súd im na určité obdobie zakázal vykonávať umeleckú činnosť, čo môže výrazne zasiahnuť ich profesionálnu budúcnosť.
Parastú Ahmadíová pritom nie je v Iráne neznámou osobnosťou. V posledných rokoch sa stala jedným zo symbolov rastúceho odporu voči povinnému noseniu hidžábu a obmedzovaniu práv žien. Jej meno sa často spájalo s hnutím „Žena, život, sloboda“, ktoré vzniklo po smrti Mahsy Amíníovej v roku 2022. Práve tento prípad vyvolal rozsiahle protesty naprieč krajinou a stal sa jedným z najvýznamnejších momentov moderných iránskych dejín.
Protesty, ktoré vypukli po smrti mladej Kurdky, prerástli do masového občianskeho hnutia. Desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s povinným zahalovaním žien a ďalšími reštriktívnymi opatreniami. Demonštrácie sa rozšírili do viacerých miest a získali podporu aj v zahraničí. Iránske bezpečnostné zložky však zasiahli tvrdo a protesty boli podľa medzinárodných organizácií násilne potlačené.
Rozhodnutie voči Ahmadíovej preto mnohí pozorovatelia nevnímajú len ako trest za jedno konkrétne vystúpenie. Podľa kritikov ide o ďalší signál, že úrady pokračujú v tvrdom postupe voči ženám, umelcom a verejne známym osobnostiam, ktoré spochybňujú oficiálne pravidlá. Ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že bičovanie predstavuje krutý a ponižujúci trest, ktorý je v rozpore s medzinárodnými štandardmi ochrany ľudských práv, píše El País.
Prípad navyše nie je ojedinelý. V minulosti čelili podobným sankciám aj ďalší iránski umelci. Medzi najznámejšie patrí spevák Mehdi Yarrahi, ktorý podporil protestné hnutie proti povinnému noseniu hidžábu a za svoje postoje bol takisto odsúdený na trest 74 rán bičom. Aktivisti preto tvrdia, že ide o súčasť širšieho systému zastrašovania kultúrnych osobností a umlčiavania kritických hlasov.
Napriek rozsudku však Ahmadíová stále disponuje možnosťou odvolať sa na vyšší súd. O tom, či sa jej podarí zvrátiť rozhodnutie, sa bude rozhodovať v nasledujúcich mesiacoch. Už dnes je však jej prípad považovaný za jeden z najdiskutovanejších príkladov konfliktu medzi individuálnou slobodou prejavu a prísnym výkladom islamských zákonov v súčasnom Iráne.
