Na slovenských cestách sa denne opakuje ten istý problém, vodiči ignorujú nielen základnú ohľaduplnosť, ako je používanie smeroviek, ale často aj úplné základy pravidiel cestnej premávky. Výsledkom je chaos, zbytočné konflikty a v mnohých prípadoch aj nehody, ktoré nevznikajú pre technickú chybu, ale pre obyčajné nepochopenie pravidiel. Mnohí si totiž dopravné predpisy vykladajú po svojom, čo vedie k nebezpečným situáciám.
Medzi motoristami sa dlhodobo šíri množstvo mýtov a nesprávnych predstáv o tom, ako sa majú v rôznych situáciách správať. Veľkú rolu v tom zohráva aj spôsob, akým sa o doprave hovorí v médiách. Tie často zdôrazňujú prekračovanie rýchlosti, najmä v prípadoch, keď sa nič nestalo, no zároveň sa menej venujú oveľa rizikovejšiemu správaniu, ako je nepozornosť za volantom alebo nedanie prednosti. Vodiči sa potom viac sústredia na rýchlomer než na dianie okolo seba, jazdia zbytočne pomaly a majú pocit, že robia maximum pre bezpečnosť. Paradoxne však môžu následne spôsobiť nehodu napríklad tým, že nedajú prednosť.
Niektoré z najčastejších omylov sa pravidelne opakujú, preto má zmysel si ich opäť vysvetliť a uviesť na pravú mieru, píše český portál Garáž.cz.
Stopka neznamená vždy zastaviť presne na čiare
Jedným z rozšírených nedorozumení je správanie sa pri značke STOP. Mnohí vodiči síce chápu jej význam, no nie sú si istí, kde presne musia zastaviť. Zákon hovorí jasne, vodič je povinný zastaviť na mieste, odkiaľ má dostatočný rozhľad do križovatky, aby mohol bezpečne dať prednosť. To však neznamená, že musí zastaviť presne pri značke.
Môže tak urobiť aj pred ňou alebo za ňou, pokiaľ má lepší výhľad. Dôležité je, že značka STOP „obslúži“ aj viac vozidiel naraz. To znamená: ak sa pri tejto značke „stop“ vytvorí napríklad rad štyroch vozidiel a prví traja vodiči majú dostatočný výhľad na situáciu, môžu sa do križovatky pohnúť súčasne. Nie je teda nevyhnutné, aby každé auto postupovalo jednotlivo a posúvalo sa krok po kroku až tesne k hranici križovatky.
Situácia sa mierne mení v prípade, že je na vozovke vyznačená vodorovná čiara STOP. Tá síce označuje miesto, kde má vozidlo zastaviť, no stále platí nadradenosť zvislého značenia. To znamená, že ak vodič nemá z tejto čiary dostatočný výhľad, musí sa posunúť ďalej, aby bezpečne videl do križovatky.
Zipsovanie nie je len tam, kde ho prikazuje značka
Ďalším častým mýtom je takzvané „zipsovanie“. Mnohí vodiči si myslia, že sa uplatňuje len tam, kde je to výslovne označené dopravnou značkou. V skutočnosti ide o pravidlo vyplývajúce priamo zo zákona. Pri zbiehaní jazdných pruhov do jedného majú vodiči povinnosť striedavo sa zaraďovať tak, aby bola premávka plynulá. Dopravné značky na to len upozorňujú, no samotné pravidlo platí vždy, keď sa pruhy zbiehajú.
V jednosmerke treba využiť celý priestor
Zaujímavou situáciou je aj jazda v jednosmernej ulici. Hoci sa bežne jazdí vpravo, pri odbočovaní je potrebné využiť celú šírku vozovky. Pri odbočení doprava sa vodič zaradí k pravému okraju, pri jazde rovno ostáva v strede a pri odbočení vľavo sa presunie čo najviac k ľavej strane. Tento princíp umožňuje plynulejší prejazd križovatkou a platí aj pre cyklistov či motorkárov. Treba však myslieť na veľké vozidlá, ktoré si pri manévrovaní potrebujú nadísť.
Plná čiara nie je neprekonateľná bariéra
Mnoho vodičov verí, že plnú čiaru nie je možné prekročiť za žiadnych okolností. To však nie je pravda. Zákon umožňuje jej prekročenie v určitých prípadoch, napríklad pri odbočovaní mimo cestu alebo pri obchádzaní prekážky.
Pri takomto manévri však musí vodič dodržať všetky ostatné pravidlá, najmä neohroziť protiidúcich.
Dokonca aj dvojitú plnú čiaru možno prekročiť pri obchádzaní, ak je to nevyhnutné a bezpečné.
„Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekážky premávky na pozemných komunikáciách alebo chodcov vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov a ohroziť ostatných účastníkov premávky na pozemných komunikáciách.“
Znamená to, že podľa predpisov smiete obchádzať až vtedy, ak proti vám nejde žiadne iné vozidlo, prípadne je dostatočne ďaleko pred vami.
S „béčkom“ aj s väčším prívesom
Zaujímavé pravidlá sa týkajú aj vodičského oprávnenia skupiny B v Českej republike. Väčšina vodičov vie, že môže viesť auto do 3,5 tony a ťahať príves do 750 kilogramov. Menej známe však je, že celková hmotnosť jazdnej súpravy môže byť do 3,5 tony, čo umožňuje aj kombináciu vozidla a ťažšieho prívesu, pokiaľ sa zmestia do tohto limitu.
Čo z toho vyplýva? Ak máte k dispozícii vozidlo patriace do skupiny B s celkovou hmotnosťou napríklad 2000 kg, pričom jeho povolená hmotnosť celej jazdnej súpravy dosahuje minimálne 3 500 kg a je vybavené vhodným ťažným zariadením, môžete k nemu pripojiť aj príves s hmotnosťou až 1 500 kg. Takúto kombináciu potom môžete riadiť legálne aj s vodičským oprávnením skupiny B.
Diaľnica nemusí byť vždy spoplatnená
Na diaľniciach taktiež neplatí, že sú vždy spoplatnené. Existujú úseky bez poplatku, najmä obchvaty miest alebo nedokončené časti, ktoré slúžia ako dočasné riešenie. Navyše, ak je oficiálna obchádzka vedená po spoplatnenej diaľnici, vodič ju môže využiť aj bez známky, avšak len na vyznačenom úseku.
Predbiehanie sprava? Niekedy úplne legálne
Častým zdrojom konfliktov je aj jazda v pruhoch na diaľnici. V pripojovacom pruhu je úplne legálne zrýchliť a zaradiť sa plynulo do premávky, dokonca aj predbiehať pomalšie vozidlá v pravom pruhu.
Rovnako v hustej premávke môže dôjsť k situácii, keď vozidlá idú v súvislých prúdoch a vtedy je možné legálne „podísť“ pomalšie autá vľavo, pretože nejde o klasické predbiehanie. Ak sa teda nachádzate v pravom jazdnom pruhu a vozidlá vľavo postupujú pomalšie, máte možnosť ich legálne obísť sprava, keďže v takomto prípade nejde o klasické predbiehanie. V praxi sa však stále nájde množstvo vodičov, ktorí bezdôvodne zotrvávajú v strednom alebo ľavom pruhu, čo často vyvoláva vášnivé diskusie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
