Francúzske diaľnice, ktoré patria medzi najkvalitnejšie v Európe, sa ocitli v centre právneho sporu. Skupina právnikov tvrdí, že vodiči dlhodobo platia neprimerane vysoké mýto a štát im umožnil systém, ktorý môže byť pre verejnosť nevýhodný. Prípad už smeruje k hromadnej žalobe, do ktorej sa zapájajú motoristi vrátane cudzincov.
Zároveň sa otvorila otázka, či súčasné nastavenie poplatkov zodpovedá skutočným nákladom na prevádzku diaľnic, alebo ide o systém, ktorý výrazne nadhodnocuje ceny pre vodičov. Informuje o tom portál Autoviny.
Právnik spochybňuje výšku mýta
Francúzsky právnik Christophe Lèguevaques tvrdí, že cestné poplatky sú nastavené príliš vysoko a môžu presahovať reálne náklady na údržbu až o desiatky percent. Podľa jeho výpočtov by mohli byť vodiči poškodení približne o 58 %.
Z tohto dôvodu spustil iniciatívu na hromadnú žalobu proti prevádzkovateľom diaľnic, ktorá má umožniť žiadať spätné preplatenie časti zaplatených súm.
Súčasný stav má korene ešte v roku 2006, keď sa vo Francúzsku začal rozvíjať model verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Ten funguje tak, že súkromné spoločnosti diaľnice postavia a následne ich dlhé roky prevádzkujú výmenou za výber mýta.
Podobný model pozná aj Slovensko – napríklad pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 alebo pri plánovanom úseku R4 smerom k Poľsku.
Na Slovensku však motoristi platia skôr formou diaľničných známok a štát následne spláca infraštruktúru z verejných zdrojov, čo je odlišný systém financovania.
Spor o zisky a náklady
Kritici tvrdia, že problém sa zvýraznil po uplynutí pôvodných koncesných období, ktoré trvali približne tri desaťročia. Hoci mali diaľnice prejsť pod väčšiu kontrolu štátu, zostali v správe súkromných spoločností za podmienok, ktoré sú dnes spochybňované.
Mýto sa má automaticky upravovať podľa inflácie a zahŕňať aj údržbu, no podľa právnych analýz sú tieto náklady nadhodnocované. Opozícia systému poukazuje aj na vysoké dividendy prevádzkovateľov, ktoré môžu dosahovať približne štvrtinu zisku.
Konkrétne trasy ukazujú rozdiel medzi vybraným mýtom a odhadovanými nákladmi. Pri jazde medzi Marseille a Toulouse vodiči zaplatia približne 35 eur, zatiaľ čo reálne náklady sa odhadujú na 14 eur, čo vytvára výrazný rozdiel v prospech správcu.
Podobne je to aj na trase Paríž–Lyon, kde sa platí okolo 36 eur, no náklady sa pohybujú len približne na úrovni 15 eur. Aj tu tak vzniká rozdiel, ktorý kritici označujú za neprimeraný zisk.
Ako funguje hromadná žaloba?
Do právnej akcie sa už zapojilo približne tisíc účastníkov. Cieľom je získať späť časť zaplatených poplatkov za posledných päť rokov, pričom v niektorých prípadoch by mohlo ísť aj o viac než polovicu mýta.
Zapojenie je však podmienené využívaním elektronického mýtneho systému, ktorý automaticky eviduje jazdy. Papierové lístky z klasických mýtnych brán sa do procesu nezahŕňajú pre komplikovanú administratívu.
Celý spor ešte čaká na viacstupňové posúdenie. Najskôr sa k nemu musí vyjadriť Štátna rada, ktorá rozhodne, či je financovanie diaľnic skutočne neprimerané.
Tento krok môže trvať mesiace až roky. Ak bude žaloba úspešná, samotné vyplácanie kompenzácií môže trvať ďalšie roky, keďže každý nárok sa bude posudzovať samostatne na regionálnych súdoch.
