Vojenské napätie na Blízkom východe trvá už niekoľko týždňov a situácia v regióne zostáva mimoriadne nestabilná. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v krátkom čase skončiť. Situácia v regióne sa naopak postupne komplikuje a zasahuje čoraz viac štátov. Analytici preto načrtávajú niekoľko možných scenárov, ako by sa konflikt mohol ďalej vyvíjať. V súčasnosti sa najčastejšie spomínajú štyri varianty, od relatívne stabilného pokračovania bojov až po výraznú eskaláciu, ktorá by mohla vtiahnuť do vojny ďalšie krajiny.
Doterajšia bilancia konfliktu je mimoriadne vážna. Počas uplynulých týždňov zahynulo niekoľko tisíc ľudí, pričom väčšina obetí pochádza z Iránu. Útoky dronov a rakiet zasiahli viac než desať krajín regiónu, viacerí vysokopostavení iránski predstavitelia prišli o život a strategicky dôležitý Hormuzský prieliv sa stal prakticky nepriechodným. Práve jeho blokáda spôsobila výrazné otrasy na svetových trhoch s energiami, keďže ceny ropy začali prudko rásť, informuje denník FAKT.pl.
Konflikt sa bude vlečieť bez zásadného zvratu
Jednou z možností je pokračovanie súčasného stavu. Spojené štáty a Izrael by v takom prípade naďalej útočili na vojenské a strategické ciele v Iráne, zatiaľ čo Teherán by reagoval odvetnými útokmi pomocou rakiet a dronov, najmä proti krajinám v oblasti Perzského zálivu.
Iránske vedenie by síce mohlo prichádzať o ďalších vysokých predstaviteľov, no napriek tomu by odmietalo akékoľvek výzvy na kapituláciu. Režim by sa snažil prispôsobiť dlhodobému vojnovému stavu a pokračovať v konflikte bez zásadného ústupku. V takomto scenári by ani jedna zo strán nebola ochotná ustúpiť a svetová ekonomika by pociťovala následky len čiastočne, napríklad prostredníctvom narušeného obchodu v Hormuzskom prielive.
Problémom však je, že vývoj posledných týždňov naznačuje skôr opačný trend. Konflikt sa postupne stupňuje a Irán reaguje na nálety USA a Izraela čoraz tvrdšie. Okrem iného sa objavili útoky na energetickú infraštruktúru v Katare či na ropné rafinérie v Saudskej Arábii.
Mnohí analytici zároveň upozorňujú, že návrat k pôvodnej politickej rovnováhe na Blízkom východe je už dnes veľmi nepravdepodobný. Izraelská vláda pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua, ktorú podporuje aj americký prezident Donald Trump, otvorene dáva najavo, že s aktuálnym vedením Iránu neplánuje viesť rokovania. Ani smrť viacerých iránskych lídrov vrátane najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího zatiaľ režim zásadne neoslabila. Navyše do konfliktu boli vtiahnuté aj štáty Perzského zálivu, čo zásadne zmenilo bezpečnostnú situáciu v regióne. Mestá ako Dubaj či Katar tak postupne strácajú povesť bezpečných centier pre zahraničných investorov a podnikateľov.
Porážka Iránu a možné zmeny v režime
Ďalší možný vývoj počíta s tým, že iránsky režim začne postupne strácať schopnosť viesť vojnu. Zásoby rakiet a dronov určených na odvetné útoky by sa mohli vyčerpať a koalícia vedená Spojenými štátmi a Izraelom by zároveň dokázala účinne zasahovať kľúčové energetické a vojenské objekty v krajine.
Séria útokov a úmrtí ďalších vysokých predstaviteľov by mohla vyvolať vnútorné napätie v najvyšších štruktúrach moci. Niektorí analytici pripúšťajú aj možnosť, že by sa konflikt rozšíril o pozemnú operáciu amerických a spojeneckých jednotiek, napríklad v oblasti Hormuzského prielivu.
Washington aj Tel Aviv opakovane zdôrazňujú, že od Iránu očakávajú bezpodmienečnú kapituláciu. Po viac než troch týždňoch intenzívnych útokov však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by iránske vedenie bolo pripravené ustúpiť. Samotný Donald Trump priznal, že počas prvého veľkého útoku z konca februára boli zabití aj viacerí ľudia, ktorí mohli prevziať moc v krajine.
Nie je pritom úplne jasné, čo by konkrétne znamenala porážka Iránu. Mohlo by ísť o zastavenie odvetných útokov, ale aj o zásadnú politickú zmenu v Teheráne. Americká administratíva naznačuje, že Irán by sa musel vzdať nielen svojich jadrových ambícií, ale aj raketového programu. Izrael zase otvorene hovorí o potrebe nového vedenia krajiny.
Doterajší vývoj však skôr naznačuje opak. Bezpečnostné zložky režimu sa podľa odborníkov ešte viac posilnili. Nový najvyšší vodca Modžtaba Chameneí je úzko prepojený s Revolučnými gardami aj polovojenskou organizáciou Basídž, ktoré majú v krajine obrovský vplyv. Tvrdší kurz režimu preto výrazne znižuje pravdepodobnosť vnútorného prevratu.
Trump ukončí vojnu
Treťou možnosťou je nečakané politické rozhodnutie zo strany Spojených štátov. Americký prezident by mohol vyhlásiť, že vojenské operácie splnili svoje ciele, a rozhodnúť sa pre stiahnutie americkej angažovanosti z konfliktu.
V takom prípade by síce mohli pokračovať menšie ozbrojené stretia medzi Izraelom a Iránom, ale bez priameho zapojenia amerických síl by sa konflikt pravdepodobne postupne utlmil.
Takýto scenár by mohol byť pre Donalda Trumpa politicky výhodný, pretože americkej verejnosti zatiaľ presvedčivo nevysvetlil, prečo vlastne USA Irán napadli a aký konkrétny cieľ má vojna splniť. Americký prezident je známy tým, že dokáže svoje rozhodnutia rýchlo meniť, a už viackrát naznačil, že koniec vojenských operácií môže byť blízko.
Na druhej strane však realita na bojisku tomu zatiaľ nezodpovedá. Spojené štáty svoju vojenskú prítomnosť v regióne neznižujú, práve naopak. Podľa amerických médií Pentagon zvažuje vyslanie ďalších jednotiek námornej pechoty na Blízky východ. Takýto krok by mohol naznačovať prípravy na prípadnú pozemnú operáciu, napríklad s cieľom zabezpečiť Hormuzský prieliv.
Zároveň sa blížia americké kongresové voľby a politický tlak na prezidenta bude pravdepodobne rásť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
