Mnohé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že veľká časť americkej spoločnosti si nepraje ďalšie zapojenie krajiny do konfliktu, ktorému mnohí voliči nerozumejú.
Eskalácia do širšej vojny
Najnebezpečnejší scenár počíta s tým, že sa konflikt ešte výraznejšie vyhrotí. Útoky by sa mohli stupňovať a do bojov by sa oficiálne zapojili aj ďalšie štáty z oblasti Perzského zálivu. Postupne by mohli byť vtiahnuté aj niektoré európske krajiny.
Ak by iránsky režim napriek tomu zostal pri moci, Spojené štáty a ich spojenci by mohli pristúpiť k rozsiahlej pozemnej invázii. Takýto vývoj by mal dramatické ekonomické následky. Ceny ropy a plynu by mohli vystúpiť na rekordné hodnoty a globálna ekonomika by sa mohla ocitnúť v recesii.
S obavami sleduje situáciu aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna riaditeľka pre oblasť východného Stredomoria Hanan Balkhy upozornila, že ďalšia eskalácia by mohla priniesť dokonca jadrovú katastrofu. Organizácia preto tento scenár berie veľmi vážne a pripravuje sa aj na extrémne krízové situácie.
Možností, ako by sa konflikt mohol rozšíriť, je viacero. Môže ísť o intenzívnejšie raketové útoky v oblasti Perzského zálivu, o priamu pozemnú operáciu Spojených štátov alebo o postupné zapájanie ďalších krajín, čo by vytvorilo reťazovú reakciu.
Jedno je však už dnes jasné. Napätie v regióne neklesá. Zvlášť citlivým bodom zostáva Hormuzský prieliv. Pred začiatkom vojny tadiaľ prechádzala približne pätina svetového exportu ropy a plynu. Ak by jeho blokáda pokračovala, mohlo by to vyvolať vážne otrasy v globálnej ekonomike. Ceny energetických surovín už v posledných týždňoch výrazne stúpli a Spojené štáty navyše presúvajú do oblasti ďalšie vojenské úderné skupiny.
Prípadná invázia do Iránu by však bola mimoriadne náročná operácia. Ide o rozsiahlu a geograficky komplikovanú krajinu, ktorá je približne päťkrát väčšia ako Poľsko. Podľa niektorých analytikov by kontrola takého územia mohla trvať celé roky a podľa pesimistickejších odhadov by to dokonca mohlo byť prakticky nemožné.
