Mierové rozhovory sú podľa neho už len obyčajnou stratou času. Najvyšší muž Bieleho domu Donald Trump definitívne potvrdil koniec krehkého prímeria.
Svoje rázne vyhlásenie predniesol priamo pred novinármi v Turecku, kde sa momentálne zúčastňuje na strategickom stretnutí lídrov Severoatlantickej aliancie. Píše o tom agentúra TASR.
Situácia na Blízkom východe bleskovo vyeskalovala do otvoreného vojenského stretu. Rozhodnutie americkej administratívy spustiť letecké operácie vyvolalo masívnu reťazovú reakciu. Kým diplomati v Ankare hľadajú riešenia globálnych hrozieb, tisíce kilometrov južnejšie sa rozhoreli nové konflikty.
Stovky posádok uviazli v pasci bez možnosti úniku
Na palubách obchodných plavidiel panuje obrovský strach. Najnovšie vojenské údery medzi Spojenými štátmi a Teheránom úplne ochromili jednu z najdôležitejších námorných trás sveta. V pasci uprostred nepokojných vôd zostalo uväznených približne 6000 civilných pracovníkov.
Námorníci momentálne nemajú žiadnu šancu na bezpečný návrat domov. Ich dramatickú situáciu verejne opísal šéf Medzinárodnej námornej organizácie Arsenio Dominguez. Ten v oficiálnom prejave odsúdil násilné incidenty, ktoré sa v regióne odohrali za uplynulých 48 hodín. Terčom útokov sa stalo niekoľko transportných lodí.
Záchranné zložky varujú pred obrovským rizikom pre civilistov. Podľa šéfa organizácie sú „nevinní námorníci vo vážnom nebezpečenstve“. Ľudia na palubách čelia extrémnemu tlaku, keďže výbuchy sa ozývajú v bezprostrednej blízkosti ich dočasných domovov.
Dominguez preto naliehavo žiada okamžité otvorenie koridorov. Podľa jeho slov „tieto útoky ešte viac prehlbujú strach, neistotu a psychickú záťaž, ktorým už teraz odoláva takmer 6000 námorníkov, po tom ako zostali uväznení na palubách lodí a nemôžu bezpečne opustiť Perzský záliv“. Inštitúcia žiada armády, aby urobili ústupky.
Irán vrátil údery a zasiahol susedné štáty
Vojenská špirála sa rozkrútila v priebehu utorka. Americké letectvo a raketové sily vtedy spustili koordinované útoky priamo na iránske pozície. Biely dom tento krok odôvodnil ako nevyhnutnú odvetu za predchádzajúce ostreľovanie lodí. Washington pripísal zodpovednosť za blokádu Hormuzského prielivu priamo islamskej republike.
Teherán však na americkú ofenzívu zareagoval okamžitou protiofenzívou. Iránske raketové systémy v stredu zamerali ciele, ktoré využívajú ozbrojené sily USA v susedných krajinách. Výbuchy otriasli základňami na území Kuvajtu a Bahrajnu.
Tento nebezpečný posun vyvolal okamžitú reakciu svetových veľmocí. Obe znepriatelené strany dostali výzvy na urýchlené zastavenie paľby. Námorný úrad sa snaží vyjednať podmienky, ktoré by umožnili plavidlám odplávať z nebezpečnej zóny.
Svetová obchodná komunita vyjadrila obavy, že prerušenie dodávok ropy môže vyvolať opätovný inflačný šok v európskych krajinách, píše The Guardian.
Medzinárodné spoločenstvo tlačí na obe strany, aby sa vrátili k plneniu podmienok Islamabadského memoranda. Podľa tohto memoranda mal Irán vyčistiť vody prielivu od mín a umožniť voľný prechod pre lode.
Generálny tajomník organizácie adresoval výzvu priamo lídrom bojujúcich štátov. „Všetky dotknuté štáty som vyzval, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, bezodkladne upokojili situáciu a umožnili bezpečný odchod lodí, ktoré sú v Perzskom zálive zablokované od začiatku krízy,“ prízvukoval Dominguez. Prioritou zostáva prežitie nevinných civilistov.
Mnoho lodí zostáva zakotvených v bezpečných prístavoch na oboch stranách úžiny a čaká na upokojenie situácie, píše portál United Against Nuclear Iran. Niektoré posádky sa odmietajú pohnúť z miesta, kým nebudú mať k dispozícii vojenský sprievod. Riziko zlyhania motorov alebo zásahu raketou uprostred mora je pre nich príliš vysoké.
Svetové mocnosti odsudzujú obnovenie tvrdých bojov
Diplomatické úsilie z posledných mesiacov sa premenilo na prach. Arsenio Dominguez opakovane apeluje na armádnych veliteľov, aby brali ohľad na civilné posádky. Vo svojom záverečnom slove pripomenul, že „bezpečnosť námorníkov musí zostať našou najvyššou prioritou“. Šanca na rýchle riešenie krízy je však minimálna.
Kritikou na adresu oboch bojujúcich strán nešetrí ani medzinárodné spoločenstvo. Novú vlnu nepriateľstva rázne odmietlo vedenie Európskej únie. K európskemu nesúhlasu sa rýchlo pridali aj ďalší globálni hráči.
Oficiálne stanovisko zverejnil Peking, ktorý má v oblasti silné obchodné záujmy. Spoločne s Čínou odsúdil vojenské operácie aj Katar, ktorý sa doteraz snažil pôsobiť ako neutrálny sprostredkovateľ.
Napriek tlaku svetových metropol sa napätie na Blízkom východe naďalej stupňuje. Vody Perzského zálivu zostávajú pre medzinárodný obchod nepriechodné.
