Francúzsko sa v čase rastúceho geopolitického napätia snaží prísť s riešením, ktoré by mohlo uvoľniť jednu z najdôležitejších námorných trás na svete, strategický Hormuzský prieliv. Prezident Emmanuel Macron naznačil, že Paríž už podniká prvé diplomatické kroky, no výsledok zatiaľ zostáva neistý a bude závisieť od medzinárodnej podpory aj politickej vôle kľúčových hráčov.
Podľa jeho vyjadrení sa Francúzsko pustilo do predbežných konzultácií, ktoré majú zistiť, či existuje reálna šanca presadiť riešenie na pôde OSN. Ide o fázu mapovania postojov jednotlivých krajín, predovšetkým členov Bezpečnostnej rady, ktorých súhlas by bol pre akýkoľvek zásah alebo medzinárodnú iniciatívu kľúčový. Macron tým naznačil, že bez širšej globálnej zhody nie je možné pristúpiť k konkrétnym krokom.
Téma sa dostala aj na rokovania európskych lídrov v Bruseli, kde sa diskutovalo o bezpečnostných aj ekonomických dôsledkoch blokády. Francúzsky prezident zároveň komunikoval s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ktorému predstavil zámer vytvoriť určitý medzinárodný rámec pod hlavičkou OSN. Takýto formát by mohol zabezpečiť legitímnosť prípadných opatrení a zároveň prilákať širšiu podporu štátov mimo Európy.
„Začali sme prieskumný proces a v najbližších dňoch uvidíme, či má šancu na úspech,“ oznámil Macron v odpovedi na otázku denníka POLITICO po stretnutí lídrov EÚ v Bruseli.
Dôležitým prvkom celej iniciatívy je aj snaha zapojiť krajiny mimo západného sveta. Macron preto konzultoval situáciu aj s indickým premiérom Narendrom Modim, keďže práve štáty globálneho juhu zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri formovaní medzinárodných riešení. Podľa diplomatických zdrojov je pre tieto krajiny zásadné, aby sa akékoľvek kroky realizovali cez OSN, nie jednostranne alebo len v úzkom kruhu spojencov.
V zákulisí sa diskutuje aj o konkrétnej podobe možného riešenia. Jednou z možností je prijatie rezolúcie, ktorá by mala podporu štátov Perzského zálivu aj európskych krajín. Takýto dokument by mohol vytvoriť základ pre širšiu medzinárodnú koalíciu, ktorej cieľom by bolo zabezpečiť bezpečný priechod cez prieliv a zabrániť ďalšej eskalácii napätia v regióne.
Situácia v oblasti sa výrazne zhoršila po tom, čo Irán reagoval na americko-izraelské útoky z konca februára praktickým uzavretím prielivu. Tento krok mal okamžitý globálny dopad, keďže cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Obmedzenie lodnej dopravy tak vyvolalo prudké zdražovanie energií a zvýšilo obavy z ďalšieho ekonomického otrasu.
Francúzska iniciatíva tak prichádza v mimoriadne citlivom momente. Na jednej strane existuje silný tlak na rýchle obnovenie dopravy a stabilizáciu trhu, na druhej strane je zrejmé, že akékoľvek riešenie musí brať do úvahy komplexnú geopolitickú rovnováhu. Najbližšie dni ukážu, či sa Parížu podarí získať dostatočnú podporu na presadenie svojho plánu, alebo zostane len pri diplomatických sondážach bez konkrétneho výsledku.
