Turecké seriály zažívajú obrovský boom nielen u nás, ale aj u susedov v Čechách. Prečo tomu tak je? Hoci sa mnohí domnievajú, že turecká produkcia končí pri klasických milostných trojuholníkoch, realita je oveľa hlbšia.
Určite poznáte tie srdcervúce scény, tie pomalé pohľady do očí, tie dramatické výkriky z lásky. Turecké seriály v sebe spájajú tradičné hodnoty s moderným svetom. Sú majstrami v budovaní napätia, kde aj jeden pohľad alebo nevypovedané slovo dokáže niesť väčšiu váhu než akčná scéna v hollywoodskom blockbusteri. No nejde len o emócie. A že teda Turci sú majstri v emóciách. Verte či neverte, oni takto žijú každý deň.
Okrem lásky ide hlavne o estetiku. Väčšina seriálov využíva panorámu Istanbulu ako kľúčový estetický prvok. Trblietavá hladina mora a ikonické mosty dodávajú scénam hĺbku a melanchóliu, historické paláce zase podčiarkujú historickú drámu.
Zábery na moderné mrakodrapy v štvrti Levent striedajú úzke historické uličky Balatu a luxusné historické vily priamo na brehu Bosporu s vysokými stropmi a krištáľovými lustrami, ktoré definujú estetiku bohatstva.
Nesmieme zabudnúť ani na klasické turecké rituály – pitie horúceho čierneho čaju zo šálky v tvare tulipánu či typické jedlá a ďalšie kultúrne zvyklosti, ktoré nás učia o tejto pre nás vzdialenej kultúre.
V neposlednom rade je to aj chémia hercov a ich skvelý výber. Schválne, koľké ženy potajme snívajú o urastenom tmavom mafiánovi v obleku alebo obdivujú krásnu herečku s hustými dlhými vlasmi a prenikavým pohľadom? Pri tureckých seriáloch sa môžeme zasnívať, kochať sa krásami Istanbulu a zažívať spaľujúcu lásku priamo s hlavnými postavami.
Poďme sa spolu pozrieť na turecké seriály a telenovely, ktoré mali aj u nás obrovský úspech.
Začať musíme Sultánom
Kto nevidel seriál Sultán (po turecky Muhteşem Yüzyıl) z roku 2011, ten by sa nemal nazývať fanúšikom tureckých seriálov. Ide o prelomové dielo, ktoré zmenilo vnímanie tureckej produkcie na celom svete a definovalo žáner historickej drámy.
Seriál sleduje život Sulejmana I. Nádherného, najdlhšie vládnuceho sultána Osmanskej ríše, a jeho cestu k vytvoreniu svetovej mocnosti. Ústredným motívom je však jeho vášnivý a kontroverzný vzťah s Hürrem (Alexandrou), otrokyňou rusínskeho pôvodu, ktorá sa vďaka svojej inteligencii a odvahe stala zákonitou manželkou sultána a jednou z najmocnejších žien histórie.
Okrem skvelých a uveriteľných výkonov hlavných postáv – Halita Ergenca (Sulejman) a Meryem Uzerli (Hurrem) – sme si mohli vychutnať autentické komnaty sultánskeho paláca Topkapi, kde skutoční hrdinovia v minulosti žili, ale aj nádherné kostýmy a šperky.
Seriál ukázal, že skutočná politika sa neodohrávala len na bojovom poli, ale aj za zatvorenými dverami háremu, kde intrigy a spojenectvá rozhodovali o živote a smrti.
Mnoho fanúšikov (najmä žien) na základe celosvetovej popularity seriálu Sultán dodnes navštevuje palác Topkapi, kde sa zakázaný hárem nachádza, ako aj skutočnú hrobku sultánky Hurrem. Vášnivá, hlboká, ale aj smutná láska týchto dvoch hrdinov si získala srdcia ľudí po celom svete.
Tisíc a jedna noc – moderná rozprávka na turecký spôsob
Ešte pred seriálom Sultán v roku 2006 mala premiéru táto telenovela, ktorá spravila z Halita Ergenca domácu superstar a priviala mu do cesty aj manželku.
Seriál Tisíc a jedna noc (Binbir Gece) je v našich končinách skutočným priekopníkom. Šeherezáda Evliyaoğlu (Bergüzar Korel) a Onur Aksal (Halit) – nesmrteľná dvojica, ktorej chémia fungovala tak dobre, že sa hlavní predstavitelia počas natáčania do seba zamilovali a v roku 2009 sa zosobášili.
Dej sa točí okolo talentovanej architektky Šeherezády, ktorá sa ocitne v zúfalej situácii – jej syn potrebuje drahú operáciu kostnej drene, aby prežil. Keď jej banka odmietne pôžičku, jej bohatý šéf Onur jej navrhne „neslušný návrh“: zaplatí za operáciu, ak s ním strávi jednu noc.
Tento kontroverzný začiatok sa postupne mení na hlboký milostný príbeh o odpustení, hľadaní dôvery a prekonávaní spoločenských rozdielov v modernom Istanbule.
Diváci prvýkrát masovo videli Istanbul nie ako orientálnu rozprávku, ale ako modernú metropolu s mrakodrapmi, luxusnými autami a špičkovými architektonickými kanceláriami. Seriál končí dojímavým zmierením.
Onur a Šeherezáda stoja tvárou v tvár, pričom Onur jej opäť navlieka prsteň. Posledné zábery patria ich spoločnej rodine – Onurovi, Šeherezáde a ich deťom (Kaanovi a Nilüfer), čím sa kruh uzatvára a láska víťazí nad hrdosťou. Skrátka romantická rozprávka ako vystrihnutá z príbehov Tisíc a jednej noci.
Kara Sevda, alebo keď telenovela trafí presne klinec po hlavičke
Kara Sevda (v slovenskom preklade Nekonečná láska) je seriál, ktorý posunul latku tureckej dramatiky na úplne novú úroveň. Premiéra seriálu bola v roku 2015, pričom ide o historicky prvú a jedinú tureckú novelu, ktorá získala prestížnu cenu International Emmy Award (v roku 2017) v kategórii najlepšej telenovely.
Dej sa točí okolo Kemala (Burak Özçivit), chudobného študenta banského inžinierstva, a Nihan (Neslihan Atagül), dcéry z bohatej, no krachujúcej rodiny. Ich láska je od začiatku vystavená skúške, keď Nihan pod tlakom okolností a kvôli záchrane svojho brata súhlasí s manželstvom so psychopatickým Emirom Kozcuoğluom.
Po piatich rokoch sa Kemal vracia ako úspešný a bohatý muž, odhodlaný zistiť pravdu o tom, prečo ho Nihan opustila, a pomstiť sa Emirovi.
Nejde len o klasický zamilovaný príbeh, naopak, veľký priestor tu má aj negatívna postava – Emir Kozcuoğlu (Kaan Urgancıoğlu). Mnohí diváci tvrdia, že ide o jedného z najlepšie napísaných záporákov v histórii.
Jeho inteligencia, krutosť a chorobná posadnutosť Nihan robia z každej epizódy psychologický thriller.
Naopak, z fešáka Buraka Özçivita tento seriál spravil svetový sexsymbol. Záver seriálu Kara Sevda patrí k tým najdiskutovanejším v histórii tureckej tvorby. Na rozdiel od klasických „happy endov“, na ktoré sme zvyknutí, si tento seriál zachoval vernosť svojmu názvu – Čierna láska – a skončil sa tragédiou.
Zakázaná láska – telenovela, na ktorú Turci nikdy nezabudnú
V roku 2008 prišiel na televízne obrazovky seriál, ktorý sa v Turecku stal ikonickým dielom a „matkou“ všetkých telenoviel. Keď sa povie Aşk-ı Memnu, aj v našich končinách diváci vedia, čo to znamená. Seriál nie je len výplodom fantázie scenáristov, ale modernou adaptáciou slávneho románu Halida Ziyu Uşaklıgila z konca 19. storočia.
Príbeh o vášni, zrade a svedomí zasadili tvorcovia do luxusného prostredia súčasného Istanbulu.
Bihter (Beren Saat) je mladá, krásna a ambiciózna žena, ktorá sa vydá za staršieho vdovca Adnana, aby unikla vplyvu svojej matky.
Behlül (Kivanç Tatlıtuğ) je zase Adnanov synovec, šarmantný sveták a „lev salónov“, ktorý žije v strýkovom dome. Medzi Bihter a Behlülom vzplanie spaľujúca vášeň, ktorá ničí všetko a všetkých naokolo.
Beren Saat tu podala životný výkon – jej premena z nevinnej dievčiny na ženu zmietanú vinou a vášňou je dychberúca. Kivanç Tatlıtuğ sa vďaka tejto role stal najväčším sexsymbolom Blízkeho východu v tej dobe.
Celé finále sa odohráva v deň plánovanej svadby Behlüla a Nihal (Adnanovej dcéry). Atmosféra v dome je napätá na prasknutie. Bihter, zničená žiarlivosťou, bolesťou a vedomím, že Behlül ju opúšťa kvôli inej, sa rozhodne pre zúfalý čin.
Turci netočia len romantiku, ale aj drámy
Pokiaľ nie ste fanúšikmi úplne romantických vecí, nechce sa vám tráviť čas pozeraním stoviek dielov a nekonečných uplakaných scén, turecká seriálová tvorba ponúka aj niečo „vážnejšie“. V roku 2022 uzrel svetlo sveta prvýkrát dramaticko-krimi seriál Mezarlık (Cintorín), ktorý má už dnes dve úspešné série.
Ide o produkciu, ktorá vznikla pre platformu Netflix, čo jej dodáva filmovú kvalitu, dynamiku a temnejšiu atmosféru. Seriál sleduje špeciálnu policajnú jednotku, ktorú vedie komisárka Önem Özülkü (hrá ju skvelá Birce Akalay). Jednotka sa zameriava výhradne na neriešené prípady femicídy (vrážd žien). A že v Turecku ich je neúrekom.
Bohužiaľ, aj v počtoch femicíd vedie Turecko neslávne štatistiky, a je to najmä vďaka násilnému tlačeniu politického islamu a kultúrnym rozdielom (v Turecku je domáce násilne stále považované za niečo „normálne“, najmä v chudobnejších regiónoch).
Názov „Cintorín“ odkazuje na archív nevyriešených spisov, ktoré ležia zapadnuté prachom, kým ich Önem a jej tím nezačnú nanovo otvárať.
Každá epizóda je v podstate samostatný film (trvá približne 90 minút) a rieši konkrétny zločin, pričom odkrýva hlbšie spoločenské problémy. Prípady sú spracované inteligentne – divák spolu s tímom hľadá stopy a odhaľuje vinníkov, pričom rozuzlenie je často nečakané. Divák takto získava reálny pohľad do aktuálneho Turecka a jeho problémov.
Múzeum nevinnosti – veľdielo, ktoré získalo aj Nobelovu cenu, má už svoj seriál
Megaúspešný projekt tiež pre Netflix je aj seriál Múzeum nevinnosti (Masumiyet Müzesi). Predloha seriálu – kniha vyšla v roku 2008, napísaná autorom Orhanom Pamukom, a hneď získala aj Nobelovu cenu za literatúru.
V roku 2025 bol podľa tohto konceptu natočený seriál, ktorý má úspech aj mimo Turecka. Smutná, nostalgická a trpkosladká atmosféra seriálu vás úplne vtiahne do deja a spolu s hrdinami prežijete celý ich život.
Dej sa odohráva v Istanbule v rokoch 1975 až 1999 a rozpráva príbeh Kemala, bohatého muža z vyššej spoločnosti, ktorý sa bezhlavo a posadnuto zamiluje do svojej chudobnej vzdialenej príbuznej Füsun.
Kemal nedokáže s Füsun žiť, a tak začne zbierať predmety, ktorých sa dotkla – od náušníc a šálok na kávu až po ohorky z cigariet. Orhan Pamuk urobil niečo, čo nemá v dejinách literatúry obdobu. Paralelne s písaním knihy kúpil starý dom v istanbulskej štvrti Beyoğlu a zbieral predmety, ktoré v románe opisoval.
Postavu Kemala stvárňuje charizmatický Selahattin Paşalı (známy zo seriálov Pera Palace či Ömer), ktorý dokonale vystihuje aristokratický zjav a vnútornú rozorvanosť hlavného hrdinu. Rolu Füsun si zahrala mladá talentovaná herečka Eylül Lize Kandemir. Füsunin príbeh je o hľadaní slobody v konzervatívnej spoločnosti.
Jej vzťah s Kemalom nie je len o láske, ale aj o moci, triednych rozdieloch a nesprávnom načasovaní. Jej tragický koniec v príbehu je mementom, ktoré viedlo Kemala k tomu, aby postavil múzeum ako dôkaz, že „šťastie je byť blízko milovanej osoby“.
Ďalšie seriály, ktoré môžete poznať hlavne u nás
V Turecku sa ročne natočí niekoľko seriálov a nie všetky z nich sa dostanú aj na naše obrazovky. Niektoré sa k nám dostanú neskôr, a väčšinou pod iným názvom – predsa len, niekedy sa vynecháva doslovný preklad z turečtiny, a preto ich tak naši diváci môžu poznať pod inými názvami.
Jedno však zostáva pri tureckých seriáloch rovnaké – formulka úspechu vždy zahŕňa nejaký romantický príbeh, hrdinu s tragickým osudom či rodinné klany.
V Turecku sa v seriáloch často opakujú témy nenaplnenej lásky, vášnivých citov, bohatstva versus chudoby, prekrásne zábery na Istanbul či iné turecké miesta, mafiánske praktiky, skrátka veľký farebný koktail emócií, scenérií, lásky a drám.
Medzi tie obľúbené turecké u nás patria seriály Feriha (Adını Feriha Koydum), Láska na prenájom (Kiralık Aşk), Láska klope na dvere (Sen Çal Kapımı), Snílek (Erkenci Kuş), Rodinné tajomstvá (Yargı) a Spútaný motýľ (Hercai).
