Klára Lampová vyštudovala bakalársky odbor psychológia a špeciálna pedagogika a v nadväzujúcom štúdiu získala magisterský titul z psychológie. Venovala sa práci s deťmi s poruchami autistického spektra a taktiež pôsobila na pozícii školskej psychologičky na strednej škole.

V Nevypusť duši pôsobí od roku 2017, má na starosti e-mailovú poradňu, podieľa sa na tvorbe contentu a obsahov nových kurzov, vzdelávaní lektorov a lektoriek a taktiež na samotnom lektorovaní. V súčasnej dobe je frekventantkou komplexného psychoterapeutického výcviku v PCA (Person Centered Approach). Pracuje taktiež v zdravotníctve ako terapeutka s dospievajúcimi.

Čo to presnejšie znamená, keď hovoríme o duševnom zdraví? Čo tento pojem zahŕňa?

Duševné zdravie je komplexný pojem, ktorý nezahŕňa iba absenciu nepohody alebo choroby. Duševné zdravie umožňuje človeku plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti a rozvíjať svoj potenciál. Vplyv naň má niekoľko faktorov. Prvým sú biologické faktory, teda naše genetické predpoklady. To je oblasť, ktorú príliš neovplyvníme, ale v kontexte duševného zdravia to, že máme napríklad z rodiny predpoklad k rozvoju duševného ochorenia, ešte neznamená, že sa musí rozvinúť. Vplyv na to má aj životný štýl. Ten máme na rozdiel od genetiky plne vo svojich rukách. Posledným faktorom je okolie, ktoré máme pod kontrolou len sčasti. Môžeme si vyberať, s kým trávime voľný čas a pri kom sa cítime dobre, ale ako jednotlivec máme len malý vplyv na celosvetové dianie alebo nečakané udalosti.

Ak je reč o fyzickom zdraví, tak to narúšajú rozličné choroby, zranenia, ale aj stres. Ten je spájaný o niečo viac s duševným zdravím. Aké je jeho postavenie? Prečo má taký rozhodujúci vplyv?

Pri stresovej reakcii sa v rámci našej nervovej sústavy aktivuje sympatikus. Stres má primárne ochrannú funkciu a už odpradávna pomáhal, aby sme prežili. Keď sa dostaneme do ohrozujúcej situácie, vyplavia sa hormóny, ako kortizol a noradrenalín, a spustí sa reakcia, ktorá aktivuje celé telo. Krv sa nahrnie do veľkých svalov, pozornosť sa zúži iba na daný stresor, zrýchli sa srdcový tep. My potom buď útočíme, utečieme alebo ustrnieme. Keď situáciu zvládneme, nastáva fáza odpočinku a upokojenia. Problém nastáva, keď stres neodchádza a fáza upokojenia nenastane. Reakcia je totiž stále rovnaká a naše telo nie je prispôsobené na to, aby trvala dlhodobo. Preto môže mať vplyv na našu psychickú aj fyzickú stránku.

Aké rôzne typy stresu rozoznávame?

Krátkodobý stres má vplyv na našu psychiku v tom, že ovplyvňuje našu pozornosť, môžeme cítiť napätie, úzkosť, strach alebo iné nepríjemné emócie, ktoré však následne odznejú. V takom prípade je síce nepríjemný, ale nie je nijako nebezpečný, naopak dôležitý. Bez neho by sme len ťažko podávali náročný výkon alebo napríklad rýchlo popobehli, keď sa nečakane spoza rohu objaví auto pri prechádzaní cez cestu. Krátkodobý (akútny) stres je adaptívny a po jeho skončení dochádza k regulácii nervového systému. Problém nastáva, keď je stres dlhodobý – chronický. Môže to viesť k problémom, ako sú syndróm vyhorenia, úzkostné ochorenia alebo depresia. Pri chronickom strese totiž nedochádza k upokojeniu, ale naopak k dysregulácii.

Stretnúť sa môžeme ešte s pojmami eustres a distres, ktoré sú skôr subjektívnym zhodnotením prežívaných situácií. Eustres je vnímaný ako zvládnuteľný a zmysluplný, distres, naopak, ako ohrozujúci a nezvládnuteľný. To, ktorému sme vystavení najčastejšie, sa individuálne líši, všeobecne však platí, že v súčasnej dobe sme viac vystavení situáciám, keď môže byť stres chronický.

Stres u lekára, pred skúškou, konferenciou či na futbalovom zápase. Do akej miery je pri strese rozhodujúca konkrétna situácia?

To je veľmi individuálne. Pre niekoho je návšteva lekára bežnou úlohou, pre niekoho veľkým stresorom. Dobré je teda poznať samého seba a vedieť, čo mi robí ťažkosti. Môžem sa potom na to lepšie pripraviť. V samotnej situácii potom môže byť užitočné mať natrénované napríklad dychové cvičenie, alebo mať vo vrecku v mobile nainštalovanú aplikáciu Nepanikař.

A ako sa dokážeme voči stresu čo najúčinnejšie brániť? Vieme sa mu vyhnúť, alebo aspoň eliminovať jeho účinky?

Úplne sa vyhnúť stresu ako takému je nemožné a navyše by to pre nás bolo neužitočné. Stres je v mnohom naším pomocníkom a ochrancom. Ak je však dlhodobý a nadmerný, je fajn zamyslieť sa nad možnosťami, ako s ním pracovať. Môže ísť o akútne techniky, keď cítim veľké napätie, aj dlhodobé podporné aktivity, pri ktorých môže dôjsť k upokojeniu.

Ako sa teda naučiť pracovať so stresom? Čo robiť, ak sa v stresových situáciách ocitáme na dennej báze? Vieme pracovať aj s takouto chronickou formou?

Dôležité je, aby medzi stresom nastala aj fáza upokojenia a odpočinku. Potom má telo možnosť sa regulovať, regenerovať a zvládne tak ďalšie výzvy. Z konkrétnych techník „prvej pomoci“, keď sme v strese, je to napríklad všetkých päť pohromade alebo dychové cvičenia.

Pohodlne sa usaďte. Uvedomte si kontakt chodidiel s podložkou a ako sa váš chrbát dotýka operadla. Doprajte si niekoľko pomalých nádychov a dlhých výdychov.

Zamerajte svoju pozornosť na:

5 vecí, ktoré vidíte;
4 veci, ktorých sa dotýkate;
3 zvuky, ktoré počujete;
2 pachy alebo vône, ktoré cítite;
1 vec, ktorú cítite v ústach.

KAŽDODENNÁ STAROSTLIVOSŤ O DUŠEVNÉ ZDRAVIE

Stanovte si pravidelný čas, kedy sa budete venovať nácviku.
S nácvikom začnite v situáciách, keď cítite pohodu (najlepšie doma, na pokojnom mieste).
Veďte si poznámky o pocitoch pred a po relaxácii (denník, graf, aplikácia).
Náročnosť postupne zvyšujte – vykonávajte cvičenia v menej záťažových situáciách, až potom ich skúšajte, keď ste naozaj v strese.
Menej je viac – nesnažte sa cvičiť všetky techniky naraz.

Ak ale na takéto dychové cvičenie jednoducho nemáme čas? Aké účinné tipy, ktoré sú jednoduché a časovo nenáročné, by ste nám odporučili?

Ak dlhodobo zažívam stres a začínam vnímať, že ovplyvňuje moju duševnú pohodu, väčšinou sa to nezaobíde bez nejakej zmeny, ktorá umožní viac sa o seba starať. Nemusí vždy ísť o konkrétne pravidelné cvičenia, ako napríklad mindfulness alebo iné relaxačné techniky. Hlavné je, aby išlo o aktivitu, pri ktorej si naozaj oddýchnem a je pravidelná. Nie je nutné ani to, aby bola vždy rovnaká – dôležitý je čas pre seba. Ak by ste dlhodobo cítili, že je toho na vás veľa, aj v týchto situáciách je na mieste obrátiť sa na odbornú pomoc. Môže to byť krízová linka, krízové centrum alebo psychoterapia.

Študenti si napríklad počas skúšok vo veľkom dávkujú magnézium … Má to svoje opodstatnenie? Ovplyvňuje hladina horčíka úroveň stresu?

Magnézium má vplyv na našu nervovú sústavu, ktorá je pri strese viac zaťažená. To má vplyv aj na celé telo. Horčík podporuje jej reguláciu, čo môže viesť k rýchlejšiemu alebo jednoduchšiemu upokojeniu. Nie je to však tak, že by bol horčík liek na stres, po ktorom všetko prejde. Môže byť podporný, ale ak je stres nadmerný a chronický, nestačí.

Aké faktory a vlastnosti by ste predovšetkým uviedli ako tie, ktoré sú najviac rizikové v stresových situáciách?

Ako najrizikovejšie vnímam, keď nie je možnosť si oddýchnuť a telo je v aktivovanom móde neustále. Skôr než v konkrétnych stresových situáciách môžu byť rizikové vlastnosti alebo okolité faktory na dlhodobejšej úrovni. Z osobného hľadiska napríklad perfekcionizmus a potreba všetko zvládnuť sám/sama. Z vonkajších faktorov potom náročná a dlhodobá situácia, keď nie je veľa priestoru na oddych – starostlivosť o vážne chorú blízku osobu, štátnice, veľmi výkonovo nastavené pracovné prostredie. Vo všetkých týchto situáciách je kľúčové vedieť, že keď je toho veľa, nemusím na to byť sám/sama. Vždy je v poriadku požiadať o pomoc. A keď neviem, kde začať, krízové linky alebo chaty sú tou najlepšou voľbou.

Linka detskej istoty (116 111)

Linka dôvery Nezábudka (0800 110 000)

IPčko