Európski mliekari sa dostávajú pod čoraz väčší tlak a situácia začína byť podľa poľnohospodárov alarmujúca. Na trhu sa totiž hromadia obrovské objemy mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré mali pôvodne smerovať do Číny. Po prudkom obmedzení exportu však zostávajú v Európe, kde vytvárajú prebytok a tlačia ceny nadol. Agrárne organizácie krajín Visegrádskej štvorky preto vyzvali Európska komisia, aby okamžite zasiahla a aktivovala mimoriadnu krízovú rezervu.
Spoločné rokovanie zástupcov poľnohospodárov zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa konalo v českom meste Loučeň v okrese Nymburk. Výsledkom bolo ostré varovanie pred prehlbujúcou sa krízou v európskom mliekarenskom sektore. Farmári upozorňujú, že problém už dávno nezasahuje iba jednotlivé krajiny, ale postupne ochromuje celý európsky trh, informuje portál TA3.
Najväčší problém podľa nich spôsobilo dramatické obmedzenie vývozu mliečnych výrobkov do Číny. Ešte pred niekoľkými rokmi pritom išlo o jeden z najdôležitejších trhov pre európskych producentov. Český export mliečnych výrobkov do Číny dosahoval v roku 2021 hodnotu približne 155 miliónov českých korún (približne 6,3 milióna eur). Situácia sa však za krátky čas radikálne zmenila a počas minulého roka sa vývoz za prvých desať mesiacov prepadol na menej než 5,5 milióna korún (približne 223-tisíc eur) . Ide tak o dramatický pokles, ktorý zasiahol celé odvetvie.
Za zhoršením obchodných vzťahov stojí spor medzi Čínou a Európskou úniou. Čínske úrady pred časom spustili vyšetrovanie európskych mliečnych výrobkov a dospeli k záveru, že niektorí producenti z EÚ údajne profitovali z dotácií, ktoré podľa Pekingu poškodili domáci čínsky mliekarenský priemysel. Následne prišli clá na dovoz európskych mliečnych výrobkov. Brusel tieto kroky odmietol a označil ich za neopodstatnené a bezdôvodné.
Dôsledky však dnes pociťujú najmä samotní farmári. Mlieko, ktoré bolo určené pre čínsky trh, zostáva v Európe a vytvára nadbytok suroviny. Výkupné ceny preto klesajú, no náklady na výrobu pokračujú v raste. Poľnohospodári hovoria o čoraz väčšom rozdiele medzi tým, koľko ich produkcia stojí a za aké ceny ju dokážu predať. Tento tlak pritom nezasahuje len veľké mliekarne, ale aj menších farmárov či rodinné hospodárstva.
Predstavitelia agrárnych organizácií upozorňujú, že situácia začína byť ekonomicky neudržateľná. Rast cien energií, krmív, pohonných hmôt aj ďalších vstupov podľa nich vytvára kombináciu, ktorú už mnohé farmy nedokážu zvládať. Ak nepríde pomoc, môže to viesť k ďalšiemu oslabeniu európskeho poľnohospodárstva a zatváraniu fariem.
Krajiny V4 preto žiadajú sériu mimoriadnych opatrení. Jedným z riešení majú byť intervenčné nákupy, teda odkúpenie časti produkcie zo strany Európskej únie s cieľom stabilizovať ceny na trhu. Farmári zároveň požadujú podporu exportu do iných krajín mimo Európskej únie, aby sa podarilo nájsť nové odbytištia pre prebytočné výrobky. Podľa nich je nevyhnutné, aby Brusel reagoval rýchlo, inak sa môže kríza ešte viac prehĺbiť.
Problémy sa pritom netýkajú iba mliekarenského sektora. Agrárne organizácie upozornili aj na dlhodobé komplikácie pestovateľov obilnín a olejnín. Ziskovosť rastlinnej výroby podľa nich klesá už niekoľko rokov a farmári zápasia s rastúcimi nákladmi, regulačnými povinnosťami aj nestabilitou trhov.
Zástupcovia Visegrádskej štvorky preto vyzvali Európsku úniu nielen na okamžitú pomoc, ale aj na systémové zmeny do budúcnosti. Žiadajú obmedzenie rastu výrobných nákladov, zníženie administratívnej záťaže a vytvorenie stabilnejších podmienok pre poľnohospodárov. Súčasťou ich návrhov je aj vznik osobitného európskeho fondu, ktorý by pomáhal pri ťažko poistiteľných rizikách. Týkať by sa mal dôsledkov klimatických zmien, šírenia chorôb zvierat a rastlín, ale aj prudkých výkyvov na svetových trhoch.
Dôležitou témou rokovaní bol aj budúci rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034 a smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Krajiny V4 trvajú na zachovaní silného európskeho poľnohospodárskeho rozpočtu a požadujú jednoduchšiu, predvídateľnejšiu a flexibilnejšiu agrárnu politiku, ktorá bude schopná reagovať na meniace sa podmienky vo svetovej ekonomike.
Farmári zároveň upozorňujú aj na rastúci dovoz potravín z tretích krajín. Kriticky vnímajú najmä obchodné dohody, prostredníctvom ktorých Európska únia postupne otvára svoj trh krajinám ako Ukrajina, štáty združené v zoskupení Mercosur alebo Austrália. Poľnohospodári tvrdia, že dovážané produkty často nepodliehajú rovnakým pravidlám a povinnostiam ako európski producenti, čo vytvára nerovnaké konkurenčné prostredie.
K spoločnej výzve sa pripojili česká agrárna komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, poľská Národná rada poľnohospodárskych komôr aj maďarská agrárna komora. Všetky organizácie sa zhodujú na tom, že bez rýchlej reakcie Bruselu môže byť súčasná situácia vážnou hrozbou pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
