Čelné sklo rušňa sa roztrieštilo na drobné kúsky po tom, čo stroj v plnej rýchlosti narazil do padnutého trolejového vedenia v Senci.
K tejto mimoriadnej udalosti súpravového vlaku bez cestujúcich došlo 2. júla 2026 okolo 10:00 h na úseku Senec – Sládkovičovo, kde poškodené trakčné vedenie odtrhlo zberač prúdu lokomotívy a črepiny skla poranili rušňovodiča, informovala agentúra TASR. Zranený muž zostal práceneschopný.
Táto nedávna nehoda ilustruje každodennú realitu na slovenských koľajniciach. Miestni železničiari otvorene hovoria, že sú neustále jednou nohou v cele a druhou na cintoríne. Píše o tom portál Pravda.
Po sérii nebezpečných incidentov sa vlnu mlčania rozhodli pretrhnúť samotní rušňovodiči. Prostredníctvom sociálnych sietí aj v anonymných rozhovoroch poukazujú na deravý systém, ktorý ich necháva bez ochrany.
Kritické vyjadrenia zamestnancov zosilneli najmä po sérii incidentov z mája 2026, kedy na tratiach opakovane prešli vlaky cez svietiace červené návestidlá, píše Záhorí.sk.
Štát podľa nich dlhé roky ignoroval obnovu tratí. Politici totiž radšej zbierajú body strihaním pások na nových diaľniciach.
Vypnuté poistky ich ženú priamo do katastrofy
Posledné obdobie prinieslo dve vážne zrážky vlakov a desiatky situácií, kedy tragédii zabránili iba metre. Oficiálne vyšetrovanie zakaždým rýchlo ukázalo na zlyhanie človeka, ktorý prehliadol červené svetlo.
Vodiči v kabínach však oponujú. Bezpečnosť dopravy predsa nemôže závisieť len od neomylnosti jediného človeka.
Zabezpečovacie systémy majú slúžiť ako záchranná sieť, no na mnohých slovenských tratiach chýbajú. Strojvodcovia upozorňujú na absurdný stav na zmodernizovanom úseku medzi Svätým Jurom a Púchovom.
Moderný bezpečnostný systém ETCS je tam pre prebiehajúce výluky už celé mesiace kompletne odstavený. Ak v takomto úseku urobí vodič chybu, zostáva v tom úplne sám.
Na semaforoch musíme hrať detektívnu hru
Ďalšou veľkou prekážkou na tratiach je divoká vegetácia. Na internete kolujú desiatky záberov, kde návestidlá a dopravné značky doslova pohltili kríky a vetvy stromov. Pri rýchlosti 160 kilometrov za hodinu pritom rozhodujú stotiny sekundy a vlak na rozdiel od auta nezastaví okamžite.
Železnice Slovenskej republiky sa bránia tým, že spravujú vyše desaťtisíc návestidiel a viditeľnosť kontrolujú podľa predpisov. Hovorkyňa podniku Petra Lániková uviedla, že rušňovodiči majú povinnosť poznať trať naspamäť.
Podnety o zlej viditeľnosti vraj evidujú iba výnimočne. Podľa zamestnancov je však nemožné pamätať si každý meter a nahlásené prekážky sa často neriešia celé roky.
Vlaky držia na koľajniciach vyčerpaní ľudia s nadčasmi
Rušňovodiči už dávno neriešia iba samotné platy. Ak by zamestnanci neodpracovali stovky nadčasových hodín, slovenská železničná doprava by skolabovala. Niektorí z nich majú na konte až 400 hodín nadčasov ročne. Oddýchnutí sú podľa vlastných slov iba formálne na papieri.
Bez obrovského množstva nadčasových zmien by čistá mzda rušňovodiča klesla na zhruba 1 500 eur. Národný dopravca ZSSK kontruje číslami.
Priemerná mzda v tejto profesii sa v apríli 2026 vyšplhala na 2 333 eur v hrubom. Nedostatok ľudí je podľa firmy celoeurópskym problémom a výcvik nováčika zaberie až rok a pol.
Dôsledky nedostatku personálu sa už naplno prejavujú. Na Záhorí v okolí Skalice musel dopravca nahradiť vlaky autobusmi po tom, čo odišlo šesť tamojších zamestnancov.
Dopravca však tvrdí, že obmedzenie spojov bolo výsledkom celkovej personálnej situácie v regióne, nie iba reakciou na konkrétne výpovede.
Zaslúžený odpočinok striedajú plesnivé matrace a zima
Okrem vyčerpania čelia rušňovodiči aj otrasným podmienkam počas prestávok medzi zmenami. Fotografie z niektorých oddychových izieb odhaľujú rozpadávajúci sa nábytok a zničené matrace, ktoré nikto nemenil desiatky rokov. Teplo v mrazoch často zabezpečujú len malé prenosné ohrievače.
Hovorca ZSSK Ján Baček priznáva, že časť zázemia potrebuje opravu. Spoločnosť podľa neho investovala do rekonštrukcií za posledné tri roky takmer 25 miliónov eur a v prácach pokračuje aj v roku 2026. Tempo prác však spomaľuje vládna konsolidácia a nutnosť udržať vlaky v neustálom pohybe.
Podľa zamestnancov sa pritom dalo zabrániť napríklad aj minuloročnej nehode v Pezinku. Stačilo by lepšie využiť dozorcov výhybiek, ktorí majú kancelárie priamo pri koľajisku.
Ak by dostali potrebné školenie a lepšie finančné ohodnotenie, mohli by pred odchodom vlaku osobne overiť, či sú splnené všetky podmienky na bezpečnú jazdu.
