Ministerstvo životného prostredia SR súhlasilo s výstavbou Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli rafinérie Slovnaft v Bratislave, určeného na spaľovanie komunálneho aj priemyselného odpadu.
Envirorezort schválil variant s čistením spalín suchou metódou a technológiou selektívnej katalytickej redukcie, s kapacitou zariadenia do 220-tisíc ton odpadu ročne, uvádza agentúra TASR.
Súhlas vychádza zo záverečného stanoviska v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pričom ministerstvo k projektu pridalo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok.
Súčasťou zariadenia bude aj spracovanie priemyselného odpadu s ročnou kapacitou 77-tisíc ton a spaľovanie nebezpečného odpadu priamo z rafinérie v objeme 25-tisíc ton ročne, informujú noviny.sk.
Primátor Vallo aj opozícia sú proti
Bratislavský primátor Matúš Vallo rozhodnutie ministerstva označil za zlú správu pre hlavné mesto, keďže podľa neho Bratislava ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu nepotrebuje a všetok komunálny odpad dokáže spracovať vo vlastnom zariadení, referuje Denník N.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko rozhodnutie kritizuje ako „bezprecedentnú aroganciu moci„, pretože envirorezort podľa neho úplne odignoroval stanoviská odbornej verejnosti, protesty bratislavských samospráv aj občiansku petíciu.
Kritiku prilial aj poslanec Rudolf Huliak, ktorý podľa Denníka N vyčíta ministrovi Tomášovi Tarabovi jeho rozhodnutie schváliť spaľovňu Slovnaftu: „Zdá sa, že budúci exminister životného prostredia Taraba je viac naklonený rôznym finančným skupinám ako bežným ľuďom. Zdá sa, že kolega Taraba svedomito dokončuje domáce úlohy. Len nie je celkom jasné, do ktorého zošita,“ vyjadril sa na tému Huliak.
Minister Taraba pritom v minulosti voči projektu vystupoval kriticky a tvrdil, že sa do zariadenia bude voziť odpad zo zahraničia.
Samotný Slovnaft naopak súhlasné stanovisko envirorezortu privítal ako dobrú správu, uviedla agentúra TASR.
Proti spaľovni podpísalo petíciu 18-tisíc ľudí
Ministerstvo pôvodný zámer investora oproti prvotnému návrhu znížilo – spaľovňa mala pôvodne spracúvať vyše 316-tisíc ton odpadu ročne, po zásahu envirorezortu klesla povolená kapacita na súčasných 220-tisíc ton, uvádza STVR.
Proti projektu sa medzitým zorganizoval aj občiansky odpor – petíciu „Nie spaľovni v Slovnafte“ podpísalo približne 18-tisíc ľudí. Kritici poukazujú najmä na riziko ďalšej environmentálnej záťaže v okolí Slovnaftu vrátane blízkosti Žitného ostrova a lužných lesov.
Čo bude nasledovať
Rozhodnutie MŽP je záverečným stanoviskom v procese EIA, nie ešte stavebným povolením – verejnosť má podľa dostupných informácií 15 dní na odvolanie, a projekt musí pred samotnou výstavbou prejsť ešte integrovaným povolením aj klasickým stavebným konaním.
Investor podľa doterajšieho harmonogramu počíta so začiatkom výstavby v roku 2027 a so spustením prevádzky v roku 2030. Spor medzi štátom, samosprávou a investorom tak zatiaľ nie je uzavretý a možno očakávať, že sa prenesie aj do ďalších stupňov schvaľovania.
