Väzenské systémy v Európe čelia dlhodobému problému preplnenosti, pričom situácia sa v mnohých štátoch ďalej zhoršuje. Na druhej strane niekoľko krajín, vrátane Slovenska, zaznamenalo pokles počtu väznených osôb. Vyplýva to z najnovšej výročnej správy Rady Európy o stave väzníc v 51 členských štátoch.
Podľa údajov Rady Európy sa preplnenosť väzníc v Európe mierne zvýšila. Kým v roku 2024 pripadalo v priemere 94,7 väzňa na 100 miest, o rok neskôr to bolo už 95,2.
V 14 väzenských systémoch v krajinách s viac než 500-tisíc obyvateľmi už počet väzňov presahuje kapacitu zariadení. Kým pred rokom hlásilo výrazné preplnenie šesť krajín, aktuálne je ich už deväť. Informoval o tom hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez pre TASR.
Slovensko patrí medzi krajiny s poklesom väznenia
Výrazný pokles miery väznenia zaznamenalo iba päť európskych krajín – medzi nimi aj Slovensko. Podľa správy ide o zníženie o 16 %.
Naopak, najvyššie nárasty evidovali napríklad Turecko, Čierna Hora či Luxembursko. Celkovo bolo v 51 väzenských správach Rady Európy umiestnených viac než 1,1 milióna väzňov.
Ktoré krajiny majú najviac väzňov?
Najvyššiu mieru väznenia zaznamenalo Turecko (458 väzňov na 100-tisíc obyvateľov), nasledované Azerbajdžanom, Moldavskom, Gruzínskom a Maďarskom.
Slovensko sa v tomto rebríčku nachádza so 151 väzňami na 100-tisíc obyvateľov. Česko má 178 väzňov na 100-tisíc obyvateľov.
Mierne preplnenie evidovali napríklad Fínsko, Grécko, Škótsko či Švédsko. Ďalšie krajiny, ako Česko, Holandsko, Dánsko či Švajčiarsko, fungujú tesne na hranici kapacity.
Väzby, vek aj národnosť väzňov sa menia
V Európe je v priemere každý štvrtý väzeň vo vyšetrovacej väzbe. Najvyšší podiel má Albánsko (62 %), najnižší Bulharsko (7 %). Slovensko dosahuje 13 %.
Zaujímavý je aj vývoj veku – priemerný väzeň má 39 rokov. Najstaršie väzenské populácie hlásia Taliansko a Portugalsko, najmladšie Moldavsko či Švédsko.
Podiel žien vo väzniciach mierne stúpol na 5,2 %, pričom väčšinu trestov stále tvoria drogové delikty, krádeže a násilná kriminalita.
Správa ukazuje, že rozdiely medzi krajinami sú výrazné a väzenské systémy čelia rastúcemu tlaku najmä v súvislosti s kapacitami, skladbou väzňov a rastúcou komplexnosťou trestnej politiky.
Údaje zbiera Univerzita v Lausanne v rámci každoročného štatistického projektu SPACE pre Radu Európy.
