Európska komisia predstavila 5 veľkých spoločných obranných projektov, ktoré majú posilniť schopnosti krajín EÚ. Týkajú sa dronov, ochrany pred dronmi, námornej a podmorskej obrany, vesmíru, protivzdušnej a protiraketovej obrany aj východného krídla Európy. Zapojená má byť aj Ukrajina.
Európska únia sa snaží zrýchliť spoločné zbrojenie a obmedziť problém, že členské štáty nakupujú vojenskú techniku príliš často samostatne. Ako informoval Euronews, Európska komisia predstavila 5 nových veľkých obranných projektov.
Základom je oficiálne oznámenie Európskej komisie. Tá hovorí o takzvaných European Defence Projects of Common Interest, teda európskych obranných projektoch spoločného záujmu.
Ich cieľom je, aby krajiny EÚ spoločne vyvíjali a vyrábali vojenské systémy, ktoré sú príliš veľké alebo zložité na to, aby ich každá krajina riešila sama.
Drony, obrana mora aj vesmír
Nové projekty sa sústreďujú na 5 oblastí. Prvou sú drony a systémy proti dronom, ktoré sa po vojne na Ukrajine stali jednou z najdôležitejších tém moderného bojiska.
Druhou oblasťou je námorná a podmorská obrana. Tá má chrániť kritickú infraštruktúru, námorné trasy a priestory, ktoré môžu byť zraniteľné voči sabotážam alebo vojenským útokom. Tretím pilierom je vesmír. Ten je čoraz dôležitejší pre komunikáciu, navigáciu, sledovanie pohybu jednotiek aj včasné varovanie.
Ďalším projektom je protivzdušná a protiraketová obrana vrátane systémov včasného varovania. Piatym je posilnenie bezpečnosti na východnom krídle EÚ.
Zapojená má byť aj Ukrajina
Podľa Európskej komisie sa do jednotlivých projektov zapája v priemere 18 členských štátov. Ukrajina sa má zúčastniť na 4 z 5 projektov.
To je dôležité najmä preto, že práve Ukrajina má po rokoch vojny s Ruskom rozsiahle skúsenosti s dronmi, protivzdušnou obranou, elektronickým bojom aj rýchlym prispôsobovaním technológií na fronte. Komisia zároveň uvádza, že projekty majú byť otvorené aj širšej spolupráci s partnermi, vrátane Nórska a Ukrajiny.
Reuters doplnil, že projekt zameraný na drony a systémy proti dronom má zahŕňať 26 členských krajín EÚ, Nórsko a Ukrajinu.
Európska únia vyčlenila 325 miliónov eur
Na rozbeh a nasadenie týchto projektov má ísť 325 miliónov eur z Európskeho obranného priemyselného programu. Samotné celkové ambície sú však oveľa vyššie.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius hovorí, že projekty majú mať do roku 2036 spoločnú investičnú ambíciu približne 190 miliárd eur.
Podľa Komisie majú nové projekty posilniť európsky obranný priemysel, zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na spoločné bezpečnostné hrozby a zároveň byť v súlade s prioritami NATO.
EÚ chce menej národného sólovania
Jedným z hlavných problémov európskej obrany je rozdrobenosť. Krajiny často nakupujú vojenskú techniku samostatne, podľa vlastných potrieb, termínov a priemyselných záujmov.
Výsledkom je, že Európa má množstvo rôznych systémov, ktoré sú drahšie, ťažšie sa udržiavajú a nemusia byť vždy dostatočne kompatibilné.
Európska obranná agentúra opakovane upozorňuje na slabú úroveň spoločných nákupov. Podľa jej údajov tvorilo spoločné obstarávanie v roku 2025 iba približne 24 % obranných investícií.
Práve nové spoločné projekty majú tento problém aspoň čiastočne zmierniť. EÚ chce, aby členské štáty viac plánovali spolu, vyrábali spolu a nakupovali systémy, ktoré budú použiteľné naprieč krajinami.
Východné krídlo je pod tlakom
Osobitný dôraz má byť na východnom krídle EÚ. Ide o krajiny od Fínska až po Bulharsko, ktoré sú geograficky najbližšie k Rusku alebo k oblastiam zvýšeného bezpečnostného napätia.
V poslednom období sa v Európe opakovane riešili narušenia vzdušného priestoru a podozrivé dronové incidenty. Aj preto sa zvyšuje tlak na systémy, ktoré dokážu včas odhaliť drony, rakety alebo iné hrozby.
Pre krajiny na východe Únie je dôležité aj to, aby nové systémy neostali iba na papieri, ale reálne posilnili obranu hraníc, infraštruktúry a civilného obyvateľstva.
Európa chce strategickú autonómiu
Nové projekty prichádzajú v čase, keď európske krajiny zvyšujú výdavky na obranu a zároveň diskutujú o väčšej nezávislosti od USA.
Cieľom nie je nahradiť NATO, ale posilniť európsku časť obrany. Komisia hovorí o strategickej autonómii, teda schopnosti Európy vyrábať viac vlastnej techniky, rýchlejšie reagovať a menej závisieť od externých dodávateľov.
Téma je citlivá aj preto, že veľké európske zbrojné projekty v minulosti často narážali na spory medzi štátmi a firmami. Komisia preto tvrdí, že spoločné obranné projekty majú byť spôsobom, ako urýchliť výrobu, znížiť fragmentáciu a posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
