Asfalt môže mať v lete aj 70 °C a pneumatika pri rýchlej jazde ešte viac. Sama horúčava však väčšinou problém nespôsobí. Nebezpečná je až kombinácia zlého tlaku, preťaženého auta, vysokej rýchlosti a starej alebo poškodenej gumy.
Pneumatiky v lete pracujú v extrémnych podmienkach. Podľa portálu Autoviny.sk sa asfalt počas horúceho dňa vie rozpáliť na 60 až 70 °C. Samotná pneumatika sa pri jazde bežne dostáva na približne 50 až 80 °C. Pri dlhšej diaľničnej jazde, naloženom aute a vyššej rýchlosti sa však teplota vnútri pneumatiky môže dostať aj nad 100 °C.
To už nie je číslo, ktoré by mal vodič ignorovať. Nie preto, že by kvalitná pneumatika pri horúcom asfalte okamžite zlyhala. Problém je, že horúčava zvýrazní všetko, čo bolo zanedbané ešte pred cestou.
Pneumatiku neničí len teplo
Mnohí vodiči si myslia, že defekt na diaľnici spôsobí najmä horúci vzduch alebo rozpálená cesta. V skutočnosti ide často o reťazec udalostí.
Ak je pneumatika stará, poškodená, podhustená alebo dlhodobo jazdila s nesprávnym tlakom, horúčava len urýchli problém. To isté platí pri aute naloženom batožinou, bicyklami, strešným boxom alebo plnou posádkou.
Americký úrad pre bezpečnosť cestnej premávky NHTSA upozorňuje, že dlhodobé vysoké teploty, napríklad pri jazde na dlhé vzdialenosti v horúcom počasí, môžu viesť k poškodeniu pneumatiky, prasknutiu alebo oddeleniu behúňa.
Najhorší letný zvyk je vypúšťanie vzduchu
Jedna z najčastejších chýb sa opakuje každé leto. Vodič si povie, že keď je horúco a tlak v pneumatike stúpa, treba trochu vzduchu vypustiť. Je to však presne opačne.
Výrobca pneumatík Michelin odporúča kontrolovať tlak aspoň raz mesačne a vždy pred dlhšou cestou. Zároveň upozorňuje, že tlak sa má merať na studených pneumatikách a z horúcich pneumatík sa vzduch vypúšťať nemá.
Podhustená pneumatika sa pri každom otočení viac deformuje. Bočnica pracuje viac, materiál sa prehrieva a riziko poškodenia rastie. Podhustenie je dokonca hlavnou príčinou zlyhania pneumatík.
Plný náklad dokáže poriadne zavážiť
Dovolenkové auto nie je bežné auto. Má v sebe ľudí, kufre, vodu, športové vybavenie, kočík, strešný box či nosič bicyklov. Pre pneumatiky to znamená, samozrejme, vyššiu záťaž.
Ak vodič nenastaví tlak podľa zaťaženia, pneumatika sa viac prehýba a viac hreje. Zhoršiť sa môže aj správanie auta pri prudkom brzdení alebo vyhýbacom manévri.
Odporúčané hodnoty tlaku bývajú spravidla na štítku vo dverách vodiča, prípadne na viečku nádrže alebo v návode k autu. Dôležité je pozerať sa na hodnoty pre naložené vozidlo, nie len na bežnú jazdu po meste.
Práve toto je bod, ktorý vodiči často preskočia. Auto pred cestou umyjú, natankujú, zapnú navigáciu, ale pneumatiky nechajú tak. Pritom ide o jedinú časť auta, ktorá sa reálne dotýka cesty.
Kontrola zaberie len pár minút
Pred dlhou cestou stačí niekoľko základných kontrol. Pozrite tlak pneumatík za studena, skontrolujte bočnice, či na nich nie sú praskliny, hrče alebo poškodenie po náraze do obrubníka. Skontrolujte dezén a nezabudnite ani na rezervu, ak ju auto má.
Dôležitý je aj vek pneumatík. Guma časom tvrdne, stráca pružnosť a horšie znáša extrémne podmienky. Ani dostatočný dezén nemusí znamenať, že pneumatika je v dobrom stave.
Pri dlhšej jazde pomáhajú aj prestávky. Nie preto, že by pneumatika potrebovala polhodinový oddych po každej hodine, ale preto, že vysoká rýchlosť, plné auto a horúčava vytvárajú kombináciu, ktorá ju extrémne zaťažuje.
