Ľudský mozog spotrebúva enormné množstvo energie. Práve táto biologická nenásytnosť priviedla kanadských expertov k nečakanému experimentu s látkou, ktorú verejnosť spája výhradne s naberaním svalovej hmoty v posilňovniach.
Použitie populárneho fitness doplnku v psychiatrických ambulanciách však zatiaľ neprinieslo jednoznačný triumf. Píše o tom portál Science Daily.
Najnovšia analýza lekárskych dát ukázala, že biela substancia známa ako kreatín vykazuje pri liečbe ťažkých psychických stavov mimoriadne nestabilné výsledky.
Športový balíček vyvolal u dvoch pacientov nebezpečnú mániu
Výskumníci pod vedením Bassama Jeryousa Faresa z Ottavskej univerzity podrobne prehodnotili doterajšie svetové štúdie. Výsledky publikované v odbornom časopise Brain Medicine na konci júna 2026 priniesli popri nádeji aj vážne obavy o bezpečnosť chorých ľudí.
Dvaja účastníci experimentov s bipolárnou poruchou totiž po podávaní suplementu upadli do stavu hypománie alebo plne rozvinutej mánie. Tento nepriaznivý zvrat naznačuje, že látka zasahuje do chémie mozgu u každého človeka odlišným spôsobom. Záleží na jeho presnej diagnóze.
Ostatné vedľajšie účinky našťastie nepredstavovali vážnejšiu hrozbu. Nicholas Fabiano, ktorý na kanadskej univerzite pôsobí ako psychiatrický rezident, potvrdil dobrú znášanlivosť prípravku. Podľa jeho slov sa nežiaduce prejavy obmedzili len na mierne žalúdočné a črevné ťažkosti.
Ženy pocítili úľavu vďaka kombinácii s liekmi
Celkovo vedci analyzovali päť nezávislých klinických testov z Južnej Kórey, Spojených štátov, Brazílie, Izraela a Indie. Do výskumov vstúpilo 238 dobrovoľníkov s priemerným vekom 36 rokov. Drvivú väčšinu vzorky tvorili pacientky.
Práve u žien s diagnostikovanou klinickou depresiou zaznamenali lekári najlepšiu odozvu. Jedna zo štúdií skombinovala päť gramov kreatínu denne s bežným antidepresívom escitalopram. Po ôsmich týždňoch u týchto žien symptómy ustúpili výraznejšie než u skupiny, ktorá dostávala iba samotný liek a neúčinné placebo.
Druhý úspešný pokus prepojil užívanie prášku s kognitívno-behaviorálnou terapiou. Výsledné hodnotenia potvrdili priaznivý efekt na psychiku. Pacientky vykazovali viditeľné zlepšenie celkového stavu a u viacerých z nich nastala kompletná remisia.
Mladé dievčatá nezaznamenali vôbec žiadnu zmenu
Zvyšné tri testy však priniesli tvrdé vytriezvenie. Doplnok stravy úplne zlyhal u dospievajúcich dievčat. V tejto vekovej kategórii nezaznamenali lekári žiadny posun vpred, hoci testovali rôzne objemy dávkovania.
Úspech sa nedostavil ani u dospelých ľudí, ktorých organizmus predtým nereagoval na klasickú liečbu farmaceutikami. Rovnako bezvýsledne skončil aj pokus zameraný na pacientov s bipolárnou poruchou.
Rozporuplné dáta nateraz bránia tomu, aby sa z fitness doplnku stala bežná súčasť lekárskych predpisov. Prvý autor štúdie Bassam Jeryous Fares brzdí prehnané nadšenie. Upozorňuje, že zistenia nedávajú lekárom do rúk jednoznačné usmernenie.
Študent ottavskej lekárskej fakulty opísal situáciu bez príkras. Výsledky podľa neho neumožňujú okamžitú úpravu zabehnutej lekárskej praxe: „Signál je zaujímavý, ale nie je to verdikt. Dva pokusy ukázali jeden smer a tri zasa opačný. To nie je typ dôkazov, na základe ktorých by sa menila klinická prax. Je to typ, ktorý hovorí, že táto otázka si zaslúži hlbšie skúmanie.“
Bunky v hlave potrebujú rýchle dočerpanie paliva
Teória o vplyve športovej výživy na náladu vychádza z energetických potrieb buniek. Kreatín v svaloch pomáha rýchlo obnovovať adenozíntrifosfát, čo je základná molekula poháňajúca ľudské tkanivá. Rovnaký systém využíva aj šedá kôra mozgová.
Predchádzajúce pozorovania odhalili zmeny v energetickom metabolizme u osôb s poruchami nálad. Látka môže navyše ovplyvňovať hladiny dopamínu a serotonínu. Tieto dva prenášače hrajú dôležitú úlohu pri regulácii emócií.
Podľa štúdie, látka pomáha presúvať fosfátové skupiny priamo z mitochondrií do miest s okamžitou spotrebou paliva. Tento mechanizmus by mohol zvrátiť mitochondriálnu dysfunkciu, ktorá sa často spája s depresiou.
Pokusy na zvieratách ponúkajú vedcom ďalšie stopy. U laboratórnych hlodavcov sa prejavili odlišnosti v správaní samcov a samíc po podaní bieleho prášku. To sčasti vysvetľuje, prečo v ľudských štúdiách reagovali pozitívne najmä ženy.
Nicholas Fabiano na záver pripomína, že súčasné poznatky nemožno zovšeobecniť na celú populáciu. Medicína potrebuje rozsiahlejšie štúdie, ktoré potrvajú dlhšie ako dva mesiace. Až potom budú môcť lekári s istotou povedať, či známy spoločník z fitness centier dokáže reálne pomáhať aj pri chorobách duše.
