Pre väčšinu ľudí je smartfón prvou vecou, ktorú ráno chytia do ruky, a zároveň poslednou, ktorú odložia pred spaním. Kontrolovanie správ, nekonečné scrollovanie sociálnymi sieťami, sledovanie videí či práca na mobile sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Málokto si však uvedomuje, že hodiny strávené s pohľadom upretým na obrazovku môžu zanechávať stopy nielen na psychike, ale aj na samotnom tele.
Odborníci čoraz častejšie hovoria o fenoméne označovanom ako „telefónne telo“. Ide o súbor zdravotných problémov, ktoré vznikajú nenápadne, no pri dlhodobom používaní smartfónov môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Najnovšie vedecké poznatky, na ktoré upozornila BBC, naznačujú, že nadmerné používanie digitálnych zariadení môže súvisieť so zhoršeným držaním tela, bolesťami chrbtice, oslabením svalov, problémami so zrakom či zmenami motorických schopností.
Krk dostáva poriadne zabrať
Jedným z najčastejších dôsledkov dlhodobého pozerania do telefónu je takzvaný „tech neck“, teda syndróm preťaženého krku. Vzniká pri neustálom skláňaní hlavy smerom k obrazovke, keď sa hmotnosť hlavy prenáša na krčnú chrbticu pod oveľa väčším uhlom, než na aký je prirodzene stavaná.
Čím viac sa hlava nakláňa dopredu, tým väčšiu záťaž musia znášať svaly, väzy aj stavce. Spočiatku sa problém môže prejaviť len stuhnutým krkom alebo bolesťou ramien. Ak sa však tento návyk opakuje celé mesiace či roky, môže viesť k opotrebovaniu medzistavcových platničiek, chronickým bolestiam chrbtice či zníženej pohyblivosti. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že dlhodobé nesprávne držanie tela môže ovplyvniť aj kapacitu pľúc, pretože hrudník zostáva neustále stlačený.
Dobrou správou je, že prevencia je pomerne jednoduchá. Odborníci odporúčajú držať telefón čo najbližšie k úrovni očí, pravidelne meniť polohu tela a počas dňa si robiť prestávky, počas ktorých sa človek postaví, ponaťahuje alebo sa krátko prejde.
Vrásky aj podráždená pokožka
Technológie môžu ovplyvniť aj vzhľad pokožky. Dermatológovia upozorňujú, že neustále opakovanie rovnakých pohybov – napríklad dlhodobé predkláňanie hlavy – môže prispieť k vzniku vrások na krku. Hoci zatiaľ neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy, ktoré by potvrdili, že za ich vznik môžu práve smartfóny, odborníci pripúšťajú, že opakované mechanické namáhanie pokožky môže zohrávať určitú úlohu.
„Každý opakovaný pohyb môže časom prispievať k tvorbe vrások. Platí to aj pri častom nakláňaní hlavy smerom k telefónu,“ vysvetlila dermatologička Justine Hextall pre BBC. Zároveň však upozornila, že ľudia by nemali podliehať marketingu kozmetických prípravkov, ktoré sľubujú odstránenie takzvaného „tech neck“, pretože ich účinnosť zatiaľ nie je vedecky potvrdená.
S problémami pokožky sa spájajú aj inteligentné hodinky. Vlhkosť zachytávajúca sa pod remienkom môže vytvárať ideálne prostredie na vznik podráždenia, ekzémov alebo alergických reakcií. Dermatológovia preto odporúčajú hodinky pravidelne skladať, pokožku dôkladne umývať a pri citlivej koži používať ochranné krémy.
Naozaj nám mobily kazia zrak?
Mnohí rodičia aj dospelí sa obávajú, že práve smartfóny stoja za rastúcim počtom ľudí trpiacich krátkozrakosťou. Vedci však upozorňujú, že situácia nie je taká jednoznačná.
Profesor optometrie Donald Mutti z Ohio State University vysvetľuje, že dlhoročné výskumy neukázali priamy dôkaz, že za zhoršovanie zraku môžu samotné obrazovky. Väčším problémom je podľa neho moderný životný štýl.
„Viac ako dvadsať rokov sme sledovali vývoj zraku u detí a hľadali faktory, ktoré ovplyvňujú vznik krátkozrakosti,“ uviedol odborník. Výsledky podľa neho naznačujú, že významnú ochrannú úlohu zohráva pravidelný pobyt vonku.
Predpokladá sa totiž, že prirodzené denné svetlo podporuje tvorbu dopamínu v sietnici oka, ktorý pomáha správnemu vývoju zraku. Moderné technológie tak môžu očiam škodiť skôr nepriamo – ľudia kvôli nim trávia podstatne viac času v interiéri a menej sa pohybujú na dennom svetle.
Slabšie ruky aj horšia kondícia
Neustále držanie telefónu síce zamestnáva prsty, no paradoxne neprispieva k lepšej fyzickej kondícii. Odborníci upozorňujú, že u mladších generácií postupne klesá sila stisku ruky, ktorá sa dnes považuje za jeden z ukazovateľov celkového zdravotného stavu.
Profesor lekárskej sociológie Johannes Beller upozorňuje, že nejde len o problém samotných rúk. Pokles sily môže byť dôsledkom sedavého spôsobu života, nedostatku pohybu a celkovo slabšej fyzickej kondície.
Jednoduchým orientačným testom je stlačenie tenisovej loptičky na 15 až 30 sekúnd. Ak má človek problém udržať dostatočný tlak, odborníci odporúčajú zamerať sa nielen na cvičenia zápästia, ale predovšetkým na pravidelný silový tréning a celkové posilňovanie organizmu.
Technológie menia aj jemnú motoriku
Výskumy naznačujú, že dlhodobé používanie digitálnych zariadení môže ovplyvňovať aj koordináciu pohybov.
Hoci človek získava väčšiu zručnosť pri ovládaní dotykových obrazoviek, môže zároveň prichádzať o schopnosti, ktoré rozvíjajú klasické manuálne činnosti. Profesor Sebastian Suggate z Univerzity v Regensburgu upozorňuje, že najmä u detí sa ukazuje súvislosť medzi dlhým časom stráveným pred obrazovkou a slabším rozvojom jemnej motoriky.
„Nejde o to technológie zakazovať. Dôležité je vyvážiť ich aktivitami, pri ktorých pracujú ruky iným spôsobom – napríklad kreslením, varením, písaním rukou či rôznymi manuálnymi činnosťami,“ vysvetľuje odborník.
Podľa neho nejde o dramatické zmeny, ktoré by si človek všimol zo dňa na deň. Problém spočíva v tom, že malé návyky sa rokmi sčítavajú. Práve preto môžu mať dlhodobý vplyv na zdravie, pohybové schopnosti aj fungovanie človeka v bežnom živote.
