Smart hodinky a prstene nám dnes dokážu sledovať spánok, stres, regeneráciu či pohyb. Hoci môžu byť užitočným nástrojom na lepšiu starostlivosť o zdravie, odborníci upozorňujú, že prílišné spoliehanie sa na čísla a skóre môže priniesť aj opačný efekt – zbytočný tlak, úzkosť a pocit, že vlastnému telu prestávame veriť.
Ešte donedávna sme vedeli, či sme sa vyspali dobre alebo zle jednoducho podľa vlastného pocitu. Dnes sa mnohí ľudia po zobudení najskôr pozrú na zápästie a skontrolujú skóre spánku, úroveň stresu či stav energie. Namiesto otázky „Ako sa cítim?“ tak niekedy prichádza otázka „Čo mi ukázalo zariadenie?“. Informuje o tom portál Emma.
Telo vedia zmerať, pocity však nerozpoznajú
Používanie smart hodiniek často začína nevinnou zvedavosťou. Používateľ chce lepšie pochopiť svoj pohyb, spánok alebo športový výkon. Postupne sa však môže stať, že čísla začnú ovplyvňovať to, ako človek vníma vlastný deň.
Technológie dokážu analyzovať množstvo telesných údajov, no nevedia pochopiť širší kontext ani emócie. Výskumy z Grécka a Holandska ukázali, že údaje zo smart zariadení sa nemusia vždy zhodovať s tým, ako človek skutočne prežíva stres.
Výskumníci z univerzity v Leidene sledovali počas troch mesiacov približne 800 účastníkov a porovnávali psychický stres s údajmi zo smart hodiniek. Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi tým, čo ľudia subjektívne cítili, a tým, čo zariadenia zaznamenali ako fyziologickú záťaž.
Dôvodom je, že hodinky môžu za stresovú aktivitu považovať aj bežné situácie, ako je cvičenie, vzrušenie alebo rýchly pohyb. Ak napríklad človek uteká na električku, zariadenie môže vyhodnotiť zvýšený tep ako stres.
Skóre spánku nemusí hovoriť celú pravdu
Podobné nepresnosti sa objavujú aj pri sledovaní spánku. Smart zariadenia totiž nedokážu vždy presne rozlíšiť, či človek skutočne spí, alebo len pokojne leží.
Ak si niekto pred spaním číta knihu alebo relaxuje, hodinky môžu tento čas vyhodnotiť ako spánok. Takúto skúsenosť má aj Kristína Suchánková, ktorá začala smart hodinky používať počas prípravy na polmaratón. “Viem uviesť príklad aj z tohto týždňa. Čítala som si knihu do pol jednej ráno a na 6:30 som mala budík. Hodinky uvádzali, že som spala krásnych osem a pol hodín, pretože čas, od kedy som si začala v posteli čítať, vyhodnotili ako ľahký spánok. Zapísali mi tým pádom spánok ako excelentný, pričom, ak by ho odmerali presne na šesť hodín alebo menej, zaradili by ho do kategórie zlý,” hovorí o svojej skúsenosti a dodáva, že sa jej to stalo už aj naopak. „Hodinky tvrdili, že som sa vyspala veľmi zle, pričom ja som sa cítila úplne čerstvo. Nedá sa na nich spoliehať na sto percent a treba v prvom rade brať do úvahy individuálny pocit,” hodnotí triezvo.
Keď sa snaha o dokonalý spánok zmení na problém
Práve nadmerné sledovanie údajov o spánku viedlo vedcov k pomenovaniu fenoménu orthosomnia. Ide o stav, keď sa ľudia príliš sústredia na dosiahnutie ideálneho spánku podľa dát z aplikácií, čo môže paradoxne viesť k väčšiemu stresu a horšiemu odpočinku.
Podobnú skúsenosť mala aj Valentína Kasper Rosputinská, ktorá používala populárny Oura Ring. Tento prsteň je známy najmä presnejším sledovaním spánku a regenerácie, zatiaľ čo smart hodinky bývajú vhodnejšie na sledovanie športovej aktivity.
“Prsteň mi nespôsoboval ani tak stres a úzkosť, ale miestami skôr zbytočnú závislosť, v zmysle, že som si zvykla veľakrát počas dňa pozerať, ako som na tom s plnením cieľov,” hovorí a dodáva, že prsteň sám o sebe nevníma ako nástroj, ktorý prikazuje, ale ktorý udáva smer. “Je to dobrý sluha, ale zlý pán.
“Prestala som ho nosiť v podstate náhodou. Pokazila sa mi nabíjačka a po mesiaci som zistila, že mi vlastne už nechýba. Svoje vzory spánku, pohybu a konzumácie som po tých rokoch mala už dobre zžité a nepotrebovala som už detailné denné monitorovanie. Nevylučujem, že sa k tomu časom vrátim, ale v niečom je to oslobodzujúce mať od monitorovania pauzu.”
Najväčší úžitok prinášajú pri rozumnom používaní
Nie každý používateľ vníma smart zariadenia negatívne. Ivana Antal Petrušová ich využíva najmä pri behu a pohybových aktivitách. Údaje berie skôr ako orientačnú pomôcku než presné hodnotenie svojho zdravia. “Veľmi sa na nich neupínam, viem, že dáta sú len orientačné,” vysvetľuje. “Na mňa pôsobia skôr motivačne. Keď vidím, že mám v daný deň nižšiu aktivitu, idem sa cielene prejsť alebo vystúpim z električky o pár zastávok skôr.”
Podľa nej je dôležité, že človek má vlastnú schopnosť rozhodovať o pohybe aj oddychu a nespolieha sa výhradne na čísla.
Podobne to vidí aj Kristína, ktorá priznala, že istý čas sa snažila plniť všetky odporúčania hodiniek. “Párkrát som večer chodila dookola po obývačke, aby mi kliklo 10 000 krokov. Potom som si povedala, že to je blbosť, raz spravím 6 000 a raz 15 000 a spriemeruje sa to. Podstatné pre mňa je skôr to, že vďaka tým hodinkám vidím priemer krokov za deň, ktorý mám napríklad za posledný rok niečo cez 9 000,” vysvetľuje a dodáva, že sú aj oblasti, v ktorých vedia hodinky skutočne pomôcť. “Občas mi tepy skáču vysoko aj v kľude, je to už niekoľkoročná záležitosť. Možno je to úzkosť, neviem, ale som rada, že ich mám vďaka hodinkám zaznamenané a minule som tieto štatistiky ukazovala aj svojej lekárke.”
Smart zariadenia by mali zostať nástrojom, nie autoritou
Odborníci upozorňujú, že rozhodujúci je spôsob používania. Smart hodinky môžu pomôcť pri motivácii, sledovaní pohybu či odhaľovaní nezvyčajných hodnôt, no nemali by nahradiť vlastné vnímanie tela.
Výskum publikovaný v International Journal of Medical Informatics ukázal, že tieto zariadenia môžu mať pozitívny aj negatívny vplyv na psychickú pohodu. Pri rozumnom používaní podporujú zdravšie návyky, no prílišné upínanie sa na výsledky môže zvyšovať stres.
Psychológ Eiko Fried, ktorý sa podieľal na výskume na univerzite v Leidene, na túto tému upozornil jednoduchou radou: “Buďte opatrní a nežite podľa svojich smart hodiniek. Ide o spotrebnú elektroniku, nie medicínske zariadenie.”
