Pamäti Virginie Giuffre prinášajú mrazivé svedectvo o svete, v ktorom ľudská dôstojnosť nemá takmer žiadnu hodnotu. Roky bola vystavená sexuálnemu zneužívaniu zo strany finančníka Jeffreyho Epsteina, jeho dlhoročnej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej aj ďalších vplyvných mužov z ich okolia. Jej autobiografia nie je len osobným príbehom plným bolesti, ale aj obžalobou systému, ktorý dlhé roky chránil mocných a zlyhával pri ochrane ich obetí.
Virginia Giuffre zasvätila veľkú časť svojho života tomu, aby upozorňovala na utrpenie ľudí, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho násilia. Túžila po svete, v ktorom by sa za svoje činy hanbili páchatelia, nie ich obete. Vo svojich memoároch s názvom Dievča, ktorého sa nikto nezastal opisuje svoju nádej, že raz bude môcť každý človek, ktorý prežil podobné peklo, otvorene čeliť svojim trýzniteľom bez ohľadu na to, koľko rokov od zločinu uplynulo, píše Seznamzprávy.cz.
Autorka zároveň priznáva, že vo svojej mysli stále nosí obraz malej vystrašenej dievčiny, ktorá prosí o pomoc – a tentoraz sa jej skutočne niekto zastane.
Ironické a mimoriadne tragické je, že Virginia sa vydania knihy v angličtine už nedožila. Na jar minulého roka si vo veku iba 41 rokov vzala život. Jej memoáre vyšli niekoľko mesiacov po jej smrti a okamžite zaznamenali obrovský úspech. Dostali sa na čelo rebríčka bestsellerov denníka The New York Times a počas prvých dvoch mesiacov sa predal viac ako milión výtlačkov.
Svedectvo o systéme, ktorý chránil mocných
Kniha nehovorí len o jednom zločincovi či jednej obeti. Prináša obraz celého mechanizmu, ktorý umožňoval sexuálne násilie páchané ľuďmi s obrovským majetkom, politickými kontaktmi a spoločenským vplyvom. Utrpenie Virginie Giuffre nebolo výsledkom jedného tragického rozhodnutia alebo náhody. Bolo dôsledkom systému, v ktorom peniaze, moc a prestíž stáli dlhé roky nad spravodlivosťou.
Autobiografia zároveň nepriamo upozorňuje na desivú skutočnosť – pokiaľ budú podobné mechanizmy existovať, rovnaké tragédie sa môžu odohrávať aj dnes. Inde, s inými obeťami, ktoré možno stále čakajú na pomoc.
Dnes je Virginia Giuffre vo svete známa predovšetkým ako jedna z najvýraznejších aktivistiek bojujúcich za práva obetí sexuálneho násilia. Aby však vôbec dokázala vystúpiť na verejnosť a postaviť sa svojim trýzniteľom, musela opakovane rozprávať o vlastnom utrpení a znovu otvárať tie najbolestivejšie spomienky.
Bezpečie nepoznala ani vo vlastnej rodine
Memoáre zároveň odhaľujú, že násilie nezačalo až stretnutím s Jeffreym Epsteinom. Virginia opisuje detstvo poznačené sexuálnym zneužívaním zo strany vlastného otca aj jeho známeho. Práve tieto skúsenosti zásadne narušili jej pohľad na blízkosť, dôveru, vlastné telo aj zdravé medziľudské vzťahy.
Dospievanie bolo mimoriadne komplikované. Rodičia ju napokon umiestnili do nápravného zariadenia. Ani tam však nenašla pomoc či pochopenie. Namiesto riešenia príčin problémov čelili mladí ľudia ďalšiemu ponižovaniu, násiliu a psychickému tlaku.
Virginia tak prakticky nikdy nezažila prostredie, v ktorom by sa cítila v bezpečí.
Epstein vytvoril premyslený systém lovu obetí
Po sérii útekov z domu, živote na okraji spoločnosti a ďalších traumatických skúsenostiach sa Virginia dostala do siete Jeffreyho Epsteina a jeho najbližšej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej. Tá cielene vyhľadávala mladé dievčatá bez stabilného rodinného zázemia, často pochádzajúce zo sociálne slabších pomerov. Lákala ich na dobre platenú prácu masérky. V skutočnosti však išlo o pascu. Dievčatá boli privádzané k Epsteinovi, ktorý ich následne sexuálne zneužíval.
Maxwellová s Epsteinom zároveň využívali psychický nátlak. Virginie sa snažili zastrašovať tým, že poznajú jej rodinu, školu, ktorú navštevuje jej brat, či ďalšie osobné informácie. Neustále jej dávali najavo, že pred nimi niet úniku.
Manipulácia, ktorá ničila schopnosť rozlišovať dobro od zla
Pre mladé dievča, ktoré nikdy nezažilo bezpodmienečnú rodičovskú lásku ani pocit bezpečia, sa život po boku tejto dvojice zmenil na neustály kolobeh násilia, manipulácie a psychologických hier.
Virginia opisuje, že aby vôbec dokázala psychicky prežiť, začala samu seba presviedčať, že je pre Epsteina dôležitá a možno dokonca nenahraditeľná. Občasné prejavy pozornosti si vysvetľovala ako prejav náklonnosti či starostlivosti. Po obzvlášť ponižujúcich skúsenostiach sa snažila uniknúť bolesti prostredníctvom drog alebo antidepresív.
Práve tieto časti knihy mimoriadne presvedčivo ukazujú, ako dokáže dlhodobé zneužívanie úplne zdeformovať schopnosť človeka rozpoznávať zdravé vzťahy aj vlastnú hodnotu.
Virginia si dokonca vytvorila predstavu, že Epstein napriek všetkému nie je úplne zlý človek a že mu na nej do istej miery záleží. Išlo o obranný mechanizmus, ktorý jej umožňoval psychicky zvládať situáciu, z ktorej nevidela žiadnu cestu von.
K tejto ilúzii prispievalo aj okolie. Počas spoločných ciest si ľudia často mysleli, že Epstein, Maxwellová a Virginia tvoria bežnú rodinu – rodičov s dospievajúcou dcérou.
Obeťou nebola iba u Epsteina
Autorka otvorene opisuje, že Epstein ju neposielal iba k sebe. Stala sa súčasťou siete, v ktorej bola ponúkaná ďalším mimoriadne vplyvným mužom. Medzi nimi sa podľa jej výpovede nachádzal aj britský princ Andrew.
V tom čase mala Virginia len sedemnásť rokov. Princ Andrew všetky obvinenia odmietol, no neskôr s Giuffre uzavrel mimosúdne finančné vyrovnanie vo výške niekoľkých miliónov dolárov a vzdal sa titulu vojvodu z Yorku.
Memoáre zároveň ukazujú, ako detailne bol celý systém vybudovaný. Dievčatá dostávali finančné odmeny za to, že privedú ďalšie mladé obete. Ani Virginia sa tomuto mechanizmu nevyhla. Vo svojej knihe úprimne priznáva, že práve táto časť jej minulosti ju dodnes mimoriadne trápi a nesie si za ňu hlboké výčitky.
Šanca na útek prišla v Thajsku
Jedinú reálnu možnosť uniknúť dostala v momente, keď od nej Epstein požadoval, aby s ním počala dieťa, donosila ho a následne sa vzdala všetkých rodičovských práv. Predstava ju desila. Zároveň sa bála otvorene odmietnuť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
