Letná dovolenková sezóna dostáva vážnu trhlinu, nakoľko európske letiská čelia akútnemu nedostatku leteckého paliva.
Najväčší nemecký dopravca Lufthansa už stornuje desaťtisíce letov a experti varujú, že zásoby v niektorých krajinách klesnú na kritické minimum už v priebehu najbližších týždňov.
Ak sa chystáte k moru, mali by ste sa pripraviť na komplikácie, píše euobserver.com.
Aerolinky momentálne robia všetko pre to, aby naplnili sedadlá v lietadlách. Ceny leteniek do stredomorských destinácií prekvapivo klesli o dvadsaťsedem percent. Vyplýva to z analýzy cien platformy Google Flights, ktorú zverejnil denník Financial Times.
Nízkonákladoví prepravcovia ako Ryanair, Wizz Air či EasyJet ponúkajú zľavy, pretože vystrašení klienti vyčkávajú a odkladajú rezervácie. Tento stav však nepotrvá dlho. Výkonný riaditeľ spoločnosti EasyJet Kenton Jarvis upozornil, že po vypršaní cenového zaistenia palivových nákladov začnú sumy koncom leta prudko stúpať.
Predajcovia aktuálne držia tonu leteckého benzínu na úrovni nad 1250 dolárov, čo predstavuje takmer dvojnásobok minuloročnej hodnoty.
Skutočný problém sa prejaví hneď, ako sa pokúsite odletieť z letiska. Lufthansa škrtá od mája do októbra približne dvadsaťtisíc plánovaných leteckých spojení.
Obrovský nemecký prepravca sa týmto radikálnym spôsobom snaží ušetriť klesajúce zásoby kerozínu. Šéf leteckej asociácie IATA Willie Walsh potvrdil, že vynútené rušenia spojov môžu prepuknúť naplno.
Letiská obmedzujú odlety a kerozín rýchlo dochádza
Fyzický nedostatok paliva sa na starom kontinente stal tvrdou realitou. Maďarská spoločnosť Wizz Air potvrdila výpadky dodávok na troch talianskych letiskách.
Analytici z agentúry Prewave zaznamenali, že uzly v Bologni, Benátkach, Trevise a na milánskom letisku Linate zaviedli v apríli tvrdé limity na odčerpávanie kerozínu pre jednotlivé stroje. Lietadlá tam nesmeli natankovať plné nádrže. Nešlo o reguláciu cien, palivo na mieste proste chýbalo.
Európske krajiny majú v komerčných rezervoároch zásoby priemerne na tridsaťosem dní. Situácia naprieč kontinentom je však drasticky rozdielna.
Portugalsko disponuje palivom iba na dvadsaťtri dní. Najhoršie dopadla Veľká Británia. Britský trh spája nízke skladové zásoby s nutnosťou dovážať až šesťdesiatpäť percent svojej celkovej spotreby. Poľsko má síce nízke zásoby, no dokáže takmer kompletne pokryt dopyt z vlastných zdrojov.
Medzinárodná energetická agentúra stanovila kritickú hranicu na dvadsaťtri dní. Ak priemysel klesne pod túto úroveň, kolaps zasiahne vnútrozemské letiská, ktoré sa zásobujú komplikovanejšie než veľké pobrežné terminály.
Vojnový konflikt prerušil strategické linky z Perzského zálivu
Starý kontinent spotrebuje denne 1,6 milióna barelov leteckého benzínu, pričom počas letnej špičky dopyt stúpa na 1,8 milióna. Miestne rafinérie vyprodukujú iba 1,1 milióna barelov. Chýbajúcu tretinu pokrýva import.
Pred vypuknutím krízy v Perzskom zálive pochádzalo až sedemdesiatpäť percent dovezeného paliva z Blízkeho východu. Približne štyridsať percent tankerov smerujúcich do Európy plávalo cez Hormuzský prieliv. Tieto dodávky vypadli. Európske štáty doteraz dokázali nahradiť iba niečo viac ako polovicu strateného objemu.
Zvýšiť domácu produkciu je takmer nemožné. Európske združenie rafinérií FuelsEurope uvádza, že od roku 2009 zatvorili tridsaťpäť z necelej stovky spracovateľských závodov. Prišli sme o pätinu celkovej kapacity.
Veľké rafinérie v Rotterdame a Antverpách dokážu zmeniť štruktúru výroby v prospech kerozínu iba obmedzene. Väčšina európskych podnikov už teraz pracuje na hranici svojich technologických možností.
Americké palivo prináša nečakané bezpečnostné riziká
Pomocnú ruku sa pokúšajú podať dodávatelia zo Spojených štátov. Podľa údajov spoločnosti Kpler americké firmy zdvojnásobili export a poslali do Európy približne štyri milióny barelov paliva.
Medzinárodná energetická agentúra však upozorňuje, že ani zapojenie všetkých voľných amerických plavidiel nevymaže stratu spôsobenú vojnou. Pokrylo by to len polovicu chýbajúceho množstva.
USA sú síce najväčším svetovým producentom s 132 funkčnými rafinériami, no narážame na vážny technický problém.
Európske letectvo využíva palivo s označením Jet A-1, ktoré zamŕza pri teplote mínus 47 stupňov Celzia.
Americké lietadlá lietajú na triedu Jet A s bodom mrazu na úrovni mínus 40 stupňov. Európska únia povolila leteckým spoločnostiam miešanie oboch druhov, aby zmiernila výpadky.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva potvrdila, že takýto postup je pri správnom riadení bezpečný. Zároveň ale vydala nové usmernenie, v ktorom varuje pred rizikami spojenými s miešaním palív v chladnejších zemepisných šírkach.
Ministri členských štátov sa snažia zachrániť situáciu koordináciou. Minulý mesiac schválili vytvorenie špeciálneho monitorovacieho centra, ktoré bude v realite sledovať toky a stav zásob leteckých palív.
Presné dáta momentálne chýbajú. Posledné spoľahlivé informácie od úradu Eurostat pochádzajú z decembra 2025. Trh s ropou je netransparentný a politici doteraz rozhodovali na základe oneskorených národných hlásení.
Samotný zber údajov však chýbajúci kerozín nevyrobí. Ak sa nepodarí nahradiť výpadky z Blízkeho východu aspoň na deväťdesiat percent, letný vrchol spotreby sa skončí masovým rušením dovolenkových letov. Ázia trpí ešte viac, no Európa zostáva v obrovskom napätí.
