Napätie na Blízkom východe sa opäť stupňuje. Iránska armáda v nedeľu (22. marca 2026) vydala tvrdé varovanie, že strategický Hormuzský prieliv bude úplne uzavretý, ak Spojené štáty zaútočia na iránske elektrárne. Tento krok by mal okamžité dôsledky pre globálny energetický trh, keďže cez prieliv prechádza približne pätina svetovej ropy a zemného plynu.
Reakcia Teheránu prišla len deň po tom, čo americký prezident Donald Trump vydal Iránu 48-hodinové ultimátum. Trump pohrozil, že ak nebude prieliv „úplne otvorený“, USA podniknú útoky na iránsku energetickú infraštruktúru. Operačné veliteľstvo iránskej armády Chátam al-Anbijá vyhlásilo, že ak sa hrozby Spojených štátov uskutočnia, prieliv nebude znovu otvorený, kým nebudú obnovené poškodené elektrárne, informuje portál Africa NEWS.
„Ak Irán do 48 HODÍN od tohto presného okamihu ÚPLNE NEOTVORÍ Hormuzský prieliv, Spojené štáty americké zaútočia a zničia ich rôzne ELEKTRÁRNE, POČNÚC OD NAJVÄČŠEJ!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.
Irán navyše uviedol, že v prípade eskalácie by mohli byť cieľom útokov aj izraelské elektrárne a energetická infraštruktúra, ako aj technologické spoločnosti s americkými akcionármi v regióne. Podľa vyhlásenia armády bude Irán brániť svoje záujmy a chrániť svoj ľud, pričom zdôraznil, že nezačal žiadnu vojnu a nebude jej iniciátorom.
Útoky a odveta na Blízkom východe
Napätie sa stupňuje po sérii útokov, ktoré Irán podnikol na izraelské mestá Dimona a Arad. Raketové útoky zasiahli časti týchto miest, pričom bolo zranených viac než sto ľudí. Dimona pritom hostí jadrové zariadenie, ktoré je považované za jediný potenciálny jadrový arzenál Blízkeho východu, hoci Izrael nikdy nepotvrdil vlastnenie jadrových zbraní a uvádza, že ide len o výskumný objekt.
Izrael následne odpovedal sériou útokov na iránske hlavné mesto Teherán. Napätie medzi oboma stranami vyvolalo obavy na celom svete, pričom ceny ropy vystúpili nad 105 dolárov za barel Brent. Situácia zároveň ukázala, že iránska raketová kapacita je odolná a schopná zasiahnuť kľúčové ciele aj napriek predchádzajúcim stratám na strane iránskeho vedenia.
Strategický význam prielivu a dopady na svetové trhy
Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou trasou, cez ktorú denne prechádza približne pätina svetovej ropy a zemného plynu. Ak by Irán prieliv úplne zablokoval, krajiny závislé od tejto trasy by museli hľadať alternatívne dodávky alebo čerpať zo zásob, čo by pravdepodobne vyvolalo výrazný rast cien palív a energie. Viacero štátov, vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska, Nemecka, Južnej Kórey, Austrálie a niekoľkých arabských krajín, kritizovalo iránsku de facto blokádu prielivu a označilo ju za hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.
Súčasne sa americké jednotky pripravujú na prípadnú eskaláciu. Na Blízky východ vysielajú tisíce vojakov, pričom nedávne americké útoky na podzemné iránske zariadenia znížili schopnosť Iránu ohrozovať voľný pohyb lodí v strategickej oblasti.
Vývoj situácie vyvoláva obavy nielen medzi miestnymi krajinami, ale aj u globálnych obchodných partnerov. Energetické spoločnosti, logistické firmy a štáty závislé od ropy a plynu sledujú každý krok Teheránu a Washingtonu. Akékoľvek zlyhanie diplomacie a eskalácia konfliktu môže mať okamžité dôsledky pre ceny energií, dodávky palív a bezpečnosť námorných trás.
Blízky východ sa opäť ocitol na hranici krízy, kde jediný konfliktový incident môže ovplyvniť celý svet. Napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi tak nielen ohrozuje regionálnu stabilitu, ale aj každodenný život miliónov ľudí závislých od energetických zdrojov pre domácnosti, dopravu a priemysel.
