Vo veku 95 rokov zomrel uznávaný nemecký herec Mario Adorf, ktorý patril k najvýraznejším osobnostiam európskeho filmu. Správu priniesol denník Bild s odvolaním sa na jeho dlhoročného manažéra Michaela Starka.
Podľa jeho slov herec skonal po krátkej chorobe v stredu (8.4.) dopoludnia vo svojom byte v Paríži. Ešte pred smrťou prostredníctvom manažéra odkázal verejnosti poďakovanie za dlhoročnú priazeň a podporu.
Adorfova kariéra trvala viac než sedem desaťročí. Od polovice 50. rokov stvárnil viac ako dve stovky filmových a televíznych postáv. Medzi jeho najznámejšie účinkovania patrí aj rola v oscarovej snímke Plechový bubienok. Okrem herectva sa venoval aj písaniu – publikoval viacero kníh, prevažne s autobiografickými prvkami.
Narodil sa 8. septembra 1930 v Zürichu ako syn talianskeho chirurga a nemeckej zdravotnej asistentky. Detstvo prežil v nemeckom meste Mayen, kde ho vychovávala matka. Počas svojej kariéry si získal uznanie najmä schopnosťou presvedčivo stvárňovať komplikované a často negatívne postavy od mafiánov po autoritatívnych patriarchov, ktorým dokázal vdýchnuť ľudský rozmer.
Pôvodne študoval kriminológiu, no štúdium nedokončil a rozhodol sa venovať herectvu. Začínal na divadelných doskách, odkiaľ sa postupne presunul k filmu, píše Deutsche Welle. Zlom v jeho kariére prišiel v roku 1957, keď si zahral vraha vo filme The Devil Strikes at Night režiséra Roberta Siodmaka. Táto rola mu síce priniesla výrazné uznanie, zároveň ho však na čas zaškatuľkovala do typov záporných postáv – stvárňoval zločincov, násilníkov či drsných pištoľníkov. Sám herec to však nevnímal negatívne. Už na začiatku kariéry zdôrazňoval, že práve antagonistické postavy sú často najzaujímavejšie, a preto im rád „prepožičiava svoju tvár aj telo“.
Nečakanú reakciu publika zažil v roku 1963, keď v jednej z rolí zastrelil otca a sestru obľúbeného fiktívneho indiánskeho hrdinu Winnetoua. Diváci boli pobúrení, no paradoxne to ešte viac posilnilo jeho popularitu. Následne sa prirodzene uplatnil aj v tzv. spaghetti westernoch, kde opäť stvárňoval najmä negatívne postavy. V tom období sa usadil v Taliansku a účinkoval aj vo viacerých filmoch s tematikou mafie.
Hviezda Nového nemeckého filmu
Neskôr sa vrátil do Nemecka a spolupracoval s predstaviteľmi novej generácie filmárov, ako Rainer Werner Fassbinder či Volker Schlöndorff. Zahral si napríklad vo filmoch Lola, Stratená česť Kataríny Blumovej a v oscarovej adaptácii románu Güntera Grassa Plechový bubienok.
Krátko sa objavil aj v Hollywoode, kde získal úlohu vo westerne „Major Dundee“ režiséra Sam Peckinpah, no jeho postava bola vo finálnej verzii filmu výrazne skrátená. O to viac však zostával vyhľadávaný v Európe – spolupracoval s režisérmi ako Claude Chabrol, Damiano Damiani či Billy Wilder.
Výraznú stopu zanechal aj v televíznej tvorbe. Nemeckí diváci si ho pamätajú zo seriálov ako Kir Royal alebo Der Grosse Bellheim. K svojej identite sa vyjadroval s určitým odstupom – hoci bol často označovaný za „európskeho“ herca, upozorňoval, že takáto identita nie je samozrejmá. Narodil sa vo Švajčiarsku, vyrastal v Nemecku, žil v Taliansku a jeho manželka bola Francúzka, čo podľa neho ukazovalo skôr zložitosť než jednoduchosť európskej identity.
V posledných desaťročiach trávil veľa času vo svojom dome v južnom Francúzsku, no silné puto si udržiaval aj k nemeckému regiónu Eifel, kde vyrastal. Do rodného mesta Mayen sa pravidelne vracal a získal tam aj čestné občianstvo. Stopy miestneho dialektu si zachoval v reči po celý život.
V súkromnom živote bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s herečkou a režisérkou Lis Verhoeven mal dcéru Stellu Mariu. Neskôr sa jeho životnou partnerkou stala Francúzka Monique Faye Adorf. Nebol len nemeckou hviezdou, výrazne sa presadil aj v medzinárodnej produkcii. Hral vo francúzskych, talianskych aj amerických filmoch a spolupracoval s významnými režisérmi európskej kinematografie. Objavoval sa v žánroch od kriminálnych drám až po historické a politické filmy.
Odchod Maria Adorfa znamená stratu významnej osobnosti európskej kinematografie, ktorá si získala rešpekt nielen rozsahom svojej tvorby, ale aj výraznou charizmou na plátne. Herectvo študoval v Mníchove a svoje prvé kroky robil v divadle. Práve divadelná škola mu dala silný základ, ktorý bolo cítiť aj v jeho filmových výkonoch, najmä v práci s hlasom a mimikou. Počas kariéry získal viacero významných nemeckých aj európskych ocenení, napríklad nemeckú filmovú cenu, bavorskú filmovú cenu či čestné ocenenia za celoživotný prínos. Bol považovaný za jednu z ikon povojnovej nemeckej kinematografie.
