Bývalá účastníčka šou Ruža pre nevestu Mirka Hriňáková opäť rozvírila emócie. Tentoraz však nie kvôli reality šou ani súkromiu, ale pre mimoriadne citlivú tému, ktorá zasiahla svet veterinárnej medicíny. Influencerka a vyštudovaná veterinárka v podcaste influencera Mateja Zrebného opísala skúsenosti zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktoré podľa mnohých vyvolávajú zimomriavky.
Mirka sa do povedomia divákov dostala ako nežná blondínka, ktorá v tureckej vile bojovala o srdce podnikateľa Tomáša Tarra. Hoci si s ostatnými dievčatami často nerozumela, práve svojou citlivosťou a obrovskou láskou k zvieratám si získala pozornosť divákov aj samotného ženícha, píše PLUS JEDEN DEŇ.
Vo finále síce skončila na druhom mieste, no po šou sa jej život výrazne zmenil. Dokončila veterinu, presťahovala sa s partnerom do domu pri Bratislave a začala sa naplno venovať sociálnym sieťam, kde pravidelne ukazuje život so svojimi psami a exotickými vtákmi.
Práve téma zvierat je pre ňu mimoriadne citlivá. Aj preto mnohých prekvapilo, keď v podcaste otvorene prehovorila o praktikách, ktoré vraj počas štúdia zažila na univerzite v Košiciach. Podľa jej slov prišla hneď v prvom ročníku veľká rana a rozčarovanie z toho, ako funguje realita veterinárneho vzdelávania, hovorí v podcaste ZREBNY SESSION.
Používanie zvierat ju vraj psychicky zasiahlo
Influencerka opisovala, že ju šokovalo používanie čerstvo usmrtených zvierat pri výučbe anatómie. Tvrdila, že išlo o zdravé zvieratá, na ktorých sa študenti učili jednotlivé postupy. Práve toto malo byť podľa nej momentom, keď prvýkrát začala pochybovať o prostredí, do ktorého sa dostala. Ako priznala, v tom období ju zasiahlo najmä to, že na školu nastupovala s predstavou, že veterinári sú ľudia s mimoriadne silným vzťahom k zvieratám a prirodzenou empatiou.
„Je to tak. Keď som toto zistila, bolo to moje prvé precitnutie v škole, bola som prváčka a bola som z toho v prdeli! Žiaľ, je to tak. Je to hrozné. Keď som zistila v prvom ročníku, že sa učíme anatómiu na zvieratách, ktoré sú čerstvo zabité a zdravé… No toto bolo to najmenej, čo sa deje v tej škole,“ hovorí Mirka.
To však podľa jej slov nebolo všetko. Počas rozhovoru spomínala aj ďalšie situácie, ktoré ju mali počas štúdia psychicky poznačiť. Opisovala napríklad býky priviazané celé dni na krátkych lanách bez pohybu či zvieratá, ktoré podľa nej nepôsobili ako ošetrované v ideálnych podmienkach. Veľmi silno v nej zarezonovala aj skúsenosť s ovečkami, ktorým mali prerastať kopytá natoľko, že im spôsobovali bolesť pri chôdzi. Práve vtedy sa vraj začala pýtať, prečo zvieratá na veterinárnej škole nevyzerajú tak, ako si predstavovala.
„Sú tam býky, ktoré sú celý deň priviazané na metrovom lane a nikam nechodia, nič nerobia, iba tam stoja. V tomto prípade je lepšie čo? Keď ho zabijú alebo keď bude každý deň stáť na mieste a trpieť?“ opisuje.
Mirka priznala, že čím dlhšie študovala, tým viac sa jej rútila predstava o ideálnom svete veterinárov. Namiesto prostredia plného citlivých ľudí vraj začala vidieť systém, v ktorom sa podľa nej na emócie často neprihliada. Sama tvrdí, že mala pocit, akoby sa ocitla skôr vo výrobnom procese než v priestore, kde je na prvom mieste rešpekt k živým tvorom.
Incident s ovcou ju vytočil do nepríčetnosti
Najemotívnejšie však pôsobila jej spomienka na výjazd, počas ktorého mali študenti očkovať ovce. Podľa jej opisu sa niekoľko zvierat splašilo a utieklo z ohrady, pričom jedna zo žien starajúcich sa o stádo mala začať jednu ovcu udierať lopatou. Mirka priznala, že v tej chvíli stratila nervy a nedokázala zostať ticho. Šokovalo ju vraj najmä to, že okolie situáciu vnímalo ako bežnú súčasť reality na farmách.
„Zažila som kadejaké veci. Keď sme boli v druhom ročníku čistiť kopytá ovečkám, všetky mali prerastené nechty, že ich bolelo stáť na tých nôžkach. Ja som sa vtedy doktorky spýtala, ako to je možné, veď sme na veterine! Tu by mali byť tie zvieratá v top stave. A ona sa zasmiala a povedala, že aj obuvník chodí bosý. To bola druhá spŕška u mňa a nechápala som, kde som. Či som na veterine, alebo na nejakej masovej výrobe, alebo kde vlastne som?! Dodnes som neprišla na to, prečo to takto je. Myslela som si, že tí ľudia milujú zvieratá, ale počas štúdia som zistila, že to tak asi nie je,“ pokračuje Mirka.
„Sú to živé tvory, ku ktorým treba pristupovať s úctou. Raz sme boli, keď som bola piatačka, na výjazde očkovať ovce. Bolo nás tam asi 40 – 50 študentov, dvaja doktori a tí ľudia, ktorí sa o tie ovečky starajú. Oni nám ich mali nahnať do ohrady, aby sme ich mohli zaočkovať a selektovať. My sme stáli naokolo a ľudia, čo sa o ne starajú, ich začali hnať. Lenže dve alebo tri ovečky sa zľakli a utiekli späť. Vtom prišla jedna pani s lopatou a začala tú ovcu mlát. Všetci moji spolužiaci a tí doktori iba ticho stáli. Ja som explodovala, začala som kričať, či je toto normálne?! Vtedy mi ten doktor povedal: ,Kolegyňa, upokojme sa…‘ Ja som sa mala upokojiť?! Vy všetci máte dohliadať na to, aby tu tie zvieratá prosperovali, a on mi povedal, že to je normálne na takýchto farmách, takíto ľudia sa o zvieratá starajú a či si myslím, že to zmením… To, že to zmením, si nemyslím, ale keď sa na to pozerám a zasiahnem – to je hádam v mojich silách! Vtedy som strašne vybuchla! Ale vôbec to neľutujem,“ hovorí.
Influencerka otvorene hovorila aj o tom, že podobné zážitky v nej zanechali silnú stopu a dodnes ich nevie dostať z hlavy. Tvrdí, že keď sa dnes mladé dievčatá obracajú na ňu s tým, že by chceli študovať veterinu, snaží sa im úprimne opísať vlastné skúsenosti, aby vedeli, že realita môže byť oveľa tvrdšia, než si predstavujú.
Študenti univerzity jej tvrdenia spochybňujú
Jej slová však okamžite vyvolali obrovskú vlnu reakcií. Kým časť ľudí ju podporila a ocenila, že otvorila tému, o ktorej sa vraj bežne nehovorí, ďalší ju obvinili z preháňania a poškodzovania mena školy.
Niektorí študenti veterinárnej univerzity dokonca jej tvrdenia spochybnili. Jeden zo študentov, ktorý chcel zostať v anonymite, uviedol, že Mirkin opis podľa neho nezodpovedá realite. Potvrdil síce, že pri výučbe sa používajú aj hospodárske zvieratá a býky bývajú určitý čas priviazané kvôli praktickému výcviku študentov, no odmietol tvrdenia, že by zvieratá trpeli alebo boli zanedbávané. Podľa neho ide o štandardné postupy, ktoré majú študentom umožniť naučiť sa potrebné úkony.
„Hlúposť! To, o čom hovorí, som nikdy nezažil. Áno, je pravda, že býky sú na lane, ale sú tam maximálne mesiac, aby sa na nich študenti mohli učiť. Potom sa vracajú na svoju farmu. Taktiež jej slová o zanedbaných kopytách – je to naschvál, aby sa na nich mohli študenti učiť. Žiadne zviera však netrpí,“ prezradil študent anonym.
Ďalšia študentka, ktorá mala skúsenosť aj so štúdiom v Brne, vysvetľovala, že pri výučbe sa často pracuje so zvieratami, ktoré boli opustené alebo ich pôvodní majitelia nemali financie na liečbu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
