Piatkové ráno v nórskom meste Hokksund prinieslo pohľad, na ktorý miestni obyvatelia tak skoro nezabudnú. V rieke Drammenselva, len šesťdesiat kilometrov západne od nórskej metropoly Oslo, sa na hladine objavilo niečo nezvyčajné.
Snehobiele telo morského cicavca okamžite pritiahlo pozornosť okoloidúcich. Informuje o tom agentúra TASR.
Ide o bieluhu žltobielu, ktorú svet pozná pod menom biela veľryba. Tento arktický obyvateľ sa ocitol v prostredí, ktoré je na hony vzdialené od jeho prirodzeného domova. Arktické vody v okolí Grónska či Ruskej federácie vymenil za nórsku rieku.
Informáciu priniesla verejnoprávna televízia NRK. Podľa agentúry AFP ide o mimoriadne zriedkavý jav. Bieluhy bežne plávajú v mrazivých oblastiach ďaleko na severe a ich výskyt v blízkosti nórskeho hlavného mesta vyvoláva množstvo otázok.
Päťmetrový obor pôsobí zdravo a pláva s istotou
Tieto majestátne tvory dorastajú do dĺžky piatich metrov. Ich sfarbenie je v tmavej riečnej vode neprehliadnuteľné. Hoci sa bieluhy niekedy odvážia južnejšie do Atlantiku, ich prítomnosť v sladkých vodách Škandinávie je podľa vedcov raritou.
Situáciu pozorne sleduje aj Nórska polárna inštitúcia. Výskumníčka Marie-Anne Blanchetová potvrdila, že cicavec sa zdá byť v dobrej kondícii. Podľa jej slov pláva normálnym spôsobom a nevykazuje známky ochorenia či vyčerpania.
„Nevieme však, prečo priplávala až sem,“ priznala Blanchetová pre agentúru AFP. Biely cestovateľ sa totiž bežne v týchto končinách nevyskytuje. Pohyb morského cicavca v južnej Škandinávii je pre odbornú obec veľkou neznámou.
Hľadanie potravy alebo útek pred nebezpečenstvom?
Existuje niekoľko teórií, prečo sa veľryba vydala na takú dlhú cestu. Morské cicavce sa často presúvajú na veľké vzdialenosti pri hľadaní potravy alebo počas obdobia párenia. Inokedy môže byť dôvodom útek pred predátormi, ktorí ich vyženú z ich bežných lovísk.
Sladká voda v rieke pre bieluhu nepredstavuje okamžitú hrozbu. Tieto zvieratá sú biologicky vybavené tak, aby dokázali prežiť aj v riečnych tokoch. Ich telo sa dokáže prispôsobiť zmenám salinity, čo im umožňuje prenikať hlboko do vnútrozemia.
Napriek tomu zostáva otázne, či tento konkrétny jedinec nájde cestu späť. Vedci sa domnievajú, že inštinkty by mali veľrybu bezpečne vyviesť späť do slaného oceánu a následne na mrazivý sever.
Zdroj: Youtube/Fredrik Smedsrud
Najlepšou pomocou pre veľrybu je ticho a pokoj
Odborníci majú pre zvedavých Nórov jasný odkaz. Hoci je stretnutie s bieluhou životným zážitkom, kontakt s ľuďmi nie je pre zviera prospešný. Akýkoľvek pokus o priblíženie sa môže veľrybu vystresovať a skomplikovať jej návrat domov.
„Jediné, čo môžeme urobiť, je nechať ju na pokoji,“ uzavrela Blanchetová. Ticho a dostatok priestoru sú najväčším darom, ktorý môžu miestni obyvatelia arktickému návštevníkovi poskytnúť.
Prítomnosť bieluhy v nórskych vodách vyvoláva aj spomienky na záhadné prípady z minulosti. V médiách sa často objavujú správy o veľrybách podozrivých zo špionáže, no v tomto prípade sa vedci sústreďujú najmä na bezpečnosť a pohodu tohto vzácneho tvora.
