Maďarsko môže v najbližších mesiacoch pristúpiť k jednej z najvýraznejších daňových zmien za posledné desaťročia. Vláda premiéra Pétera Magyara pripravuje reformu, ktorá by po prvýkrát zaviedla osobitné zdanenie najväčších súkromných majetkov.
Kabinet argumentuje, že cieľom opatrenia je spravodlivejšie rozdelenie daňového zaťaženia a získanie dodatočných príjmov na financovanie sociálnych programov. Návrh zároveň prichádza v období, keď nová politická garnitúra avizuje prehodnotenie viacerých ekonomických rozhodnutí prijatých počas vlády Viktora Orbána, informuje The Guardian.
Podľa informácií zverejnených zahraničnými médiami by sa nová povinnosť mala týkať osôb s majetkom presahujúcim jednu miliardu forintov. Do výpočtu by sa započítavali nehnuteľnosti, podiely vo firmách, finančné investície doma aj v zahraničí, ale aj luxusné aktíva, napríklad jachty, súkromné lietadlá či cenné umelecké zbierky. Vlastníci takéhoto majetku by mali každoročne odvádzať jedno percento z jeho hodnoty.
Vláda chce zároveň zabrániť obchádzaniu pravidiel prevádzaním majetku na rodinných príslušníkov. Posudzovať by sa preto mali aj aktíva manželov a detí. Získané prostriedky plánuje štát využiť na podporu sociálnych opatrení, pričom súčasťou reformy má byť aj zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb a úprava dane z pridanej hodnoty pri niektorých produktoch.
Navrhované opatrenia by mohli výrazne zasiahnuť časť podnikateľskej elity. Ekonomickí analytici upozorňujú, že medzi najbohatšími Maďarmi je viacero ľudí, ktorých majetok sa rozrástol najmä vďaka verejným zákazkám a štátnym projektom realizovaným počas predchádzajúcich rokov. V tejto súvislosti sa často spomínajú mená podnikateľov pôsobiacich v stavebníctve, energetike či realitnom sektore.
Zmena politických pomerov už priniesla prvé reakcie. Niektorí podnikatelia naznačili, že v nových podmienkach nevidia priestor na pokračovanie doterajšieho modelu podnikania. Reklamný manažér Gyula Balásy napríklad oznámil, že svoje firmy a časť majetku odovzdá štátu, keďže očakáva zásadnú premenu trhu.
Pripravovaná reforma však rozdeľuje odbornú verejnosť. Podporovatelia tvrdia, že maďarský systém dlhodobo zvýhodňoval najbohatších a väčšinu daňového bremena niesli zamestnanci. Podľa nich je preto primerané, aby sa na financovaní verejných služieb vo väčšej miere podieľali aj vlastníci rozsiahlych majetkov.
Kritici naopak varujú pred možnými negatívnymi dôsledkami. Poukazujú na riziko odlivu kapitálu, zníženia konkurencieschopnosti domácich firiem či komplikácií pri oceňovaní majetku. Podľa nich by bolo efektívnejšie zamerať sa na vyššie zdanenie firemných ziskov alebo dividend namiesto zavádzania novej majetkovej dane.
Ak parlament reformu schváli, Maďarsko sa zaradí medzi niekoľko štátov Európskej únie, ktoré využívajú priame zdaňovanie veľkých súkromných majetkov. Pre krajinu by to znamenalo výrazný odklon od doterajšieho modelu, ktorý sa vyznačoval jednou z najnižších sadzieb korporátnej dane v Európe a jednotnou daňou z príjmu fyzických osôb.
