Cestovanie lietadlom sa za posledné desaťročia výrazne nezrýchlilo. Hoci moderné stroje ponúkajú väčší komfort, dlhé hodiny strávené na palube pri medzikontinentálnych letoch zostávajú realitou aj v roku 2026. Práve to by však mohli v budúcnosti zmeniť Japonci, ktorí pracujú na technológii pripomínajúcej skôr sci-fi filmy než dnešnú leteckú dopravu.
Japonská vesmírna agentúra JAXA spolu s výskumníkmi z popredných univerzít totiž testuje hypersonický motor, ktorý by jedného dňa mohol umožniť civilným lietadlám lietať rýchlosťou presahujúcou päťnásobok rýchlosti zvuku. Ak by sa takáto technológia dostala do bežnej prevádzky, cesta z Bratislavy do Miami, Soulu či Kapského Mesta by mohla trvať približne dve hodiny namiesto dnešných dlhých letov s prestupmi, píše slovinský denník Dnevnik.
Výskum vzbudzuje veľkú pozornosť najmä preto, že ide o jeden z najambicióznejších projektov v oblasti budúcnosti letectva. Vývojári hovoria o strojoch schopných dosiahnuť rýchlosť okolo 5 400 kilometrov za hodinu. Také tempo je viac než päťkrát vyššie než rýchlosť zvuku a úplne by zmenilo predstavu o cestovaní medzi kontinentmi.
Najnovšie testy prebehli v japonskom výskumnom centre Kakuda Space Center, kde vedci simulovali podmienky letu pri extrémnych hypersonických rýchlostiach. Skúmali nielen samotný výkon motora, ale aj to, ako sa bude správať konštrukcia lietadla pri obrovskom tepelnom zaťažení. Významnú úlohu zohrávalo aj testovanie riadiacich systémov a ochrany jednotlivých častí stroja pred extrémnymi teplotami.
Na rozdiel od klasických leteckých motorov hypersonický ramjet funguje úplne iným spôsobom. Nepotrebuje tradičné lopatky ani kompresory, ktoré by nasávali vzduch. Celý princíp je založený na obrovskej rýchlosti samotného letu. Vzduch sa pri vstupe do motora prirodzene stláča a zahrieva, následne sa doň vstrekne palivo. V tomto prípade vodík a vzniknuté spaľovanie vytvorí potrebný ťah.
Takýto systém má však jednu veľkú nevýhodu. Efektívne funguje až pri extrémne vysokých rýchlostiach, takže lietadlo sa musí najprv dostať do nadzvukového režimu pomocou iného typu pohonu. Aj preto vedci zvažujú kombináciu hypersonického motora s raketovým systémom, ktorý by stroju pomohol dosiahnuť potrebnú rýchlosť.
Obrovskou výzvou zostáva aj teplo vznikajúce počas letu. Pri rýchlosti Mach 5 sa totiž niektoré časti lietadla zahrievajú na teploty blížiace sa k tisíc stupňom Celzia. Nestačí teda vyvinúť iba výkonný motor. Konštruktéri musia vytvoriť aj mimoriadne odolný trup, krídla, elektroniku a bezpečnú kabínu pre cestujúcich.
Budúce hypersonické lietadlá by navyše lietali výrazne vyššie než dnešné dopravné stroje. Kým klasické linkové lietadlá sa pohybujú vo výške približne desať kilometrov, nové stroje by mohli operovať až vo výške okolo 25 kilometrov nad zemou. Niektoré úvahy dokonca počítajú s tým, že by sa podobné technológie mohli priblížiť až k hranici vesmíru.
Napriek veľkým očakávaniam zostáva realita zatiaľ vzdialená. Súčasné testy predstavujú len prvé kroky na dlhej ceste k reálnemu nasadeniu hypersonických lietadiel do civilnej dopravy. Vývojári odhadujú, že ak všetko pôjde podľa plánov, prví cestujúci by sa mohli dočkať približne o dvadsať rokov.
Ak sa však projekt podarí, môže ísť o jednu z najväčších revolúcií v histórii letectva. Dovolenky na druhom konci sveta, služobné cesty medzi kontinentmi či víkendové pobyty v exotických destináciách by zrazu mohli trvať kratšie než dnešná cesta autom cez polovicu Európy.
