Slovenské verejné financie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak. Najnovšia strednodobá fiškálna prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že štát dlhodobo hospodári s vyššími výdavkami, ako sú jeho príjmy.
Rozdiel pravidelne pokrýva novými pôžičkami, čo spôsobuje ďalší rast dlhu. Ak neprídu nové trvalé úsporné opatrenia, situácia sa môže v najbližších rokoch ešte výraznejšie zhoršiť a dôsledky pocítia nielen verejné financie, ale aj obyvatelia Slovenska.
Deficit rastie a štát bude musieť hľadať miliardy
Podľa prognózy bude musieť vláda už na budúci rok nájsť úspory vo výške 1,2 miliardy eur, aby splnila vlastné rozpočtové ciele. Ak sa potrebné opatrenia neprijmú, deficit verejných financií prekročí hranicu piatich percent hrubého domáceho produktu. To by znamenalo, že Slovensko sa od vysokého schodku nebude vedieť jednoducho odraziť.
Ako poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, problém spočíva v tom, že štát každoročne minie viac peňazí, než dokáže vybrať. Chýbajúce financie si preto požičiava, čím sa celkový dlh neustále zvyšuje. Odborníci upozorňujú, že bez zásadných zmien bude tento trend pokračovať aj v ďalších rokoch.
Ak by sa neprijali nové úsporné opatrenia, podľa prognózy by sa deficit do roku 2029 zvýšil až na 5,7 percenta HDP. V prepočte by to predstavovalo približne 9,3 miliardy eur za jediný rok. Zároveň by hrubý verejný dlh dosiahol historicky najvyššiu úroveň 74 percent HDP.
Najdôležitejšie čísla z prognózy hovoria jasne:
- vláda potrebuje nájsť úspory vo výške 1,2 miliardy eur už na budúci rok,
- bez konsolidácie môže deficit do roku 2029 dosiahnuť 5,7 percenta HDP,
- verejný dlh smeruje na rekordných 74 percent HDP,
- už v roku 2027 sa celkový dlh môže priblížiť k hranici 100 miliárd eur.
Rekordný dlh má viacero príčin
Vývoj verejných financií ovplyvňuje niekoľko faktorov naraz. Jedným z najvýznamnejších sú rastúce náklady na splácanie štátneho dlhu. Čím viac si štát požičiava, tým vyššie sú úroky, ktoré musí každoročne zaplatiť. Podľa prognózy sa tieto náklady pravidelne zvyšujú, čo ešte viac zaťažuje rozpočet.
Ďalším dôvodom sú plánované výdavky, ktoré v najbližších rokoch opäť porastú. V roku 2027 sa obranné výdavky vrátia na úroveň dvoch percent HDP a pribudnú aj náklady súvisiace s reformou dlhodobej starostlivosti. O rok neskôr navyše skončí dočasné zvýšenie daní a odvodov, čo bude znamenať nižšie príjmy štátu práve v období, keď ich bude potrebovať najviac.
Situáciu nezlepšuje ani vývoj ekonomiky. Prognóza počíta s tým, že hospodársky rast Slovenska zostane aj v ďalšom období pod hranicou jedného percenta. Slabší rast ekonomiky totiž znamená aj nižší výber daní, a teda menej peňazí v štátnej pokladnici.
Varovným signálom je aj vývoj samotného dlhu. Na konci roka 2025 dosahoval verejný dlh 61,4 percenta HDP, čím Slovensko prekročilo maastrichtské kritérium Európskej únie vo výške 60 percent HDP. Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že bez ďalšej konsolidácie by v roku 2029 dlh výrazne prekročil aj horný limit národnej dlhovej brzdy.
Ani miernejšie rozpočtové ciele zatiaľ nestačia
Vláda už skôr upravila svoje rozpočtové plány a pôvodný cieľ znížiť deficit približne na tri percentá HDP odsunula na neskoršie obdobie. Zároveň stanovila miernejšie ciele na roky 2027 a 2028, keď počíta s deficitom na úrovni 4,2 a následne 4,1 percenta HDP.
Ani tieto uvoľnenejšie plány však podľa prognózy nebude možné splniť bez ďalších zásahov. Už v tomto roku chýba na dosiahnutie cieľa 375 miliónov eur. Na rok 2027 bude potrebné zabezpečiť úspory vo výške 1,2 miliardy eur a o rok neskôr pribudne potreba nájsť ďalšiu približne miliardu eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že samotné formálne plnenie európskych rozpočtových pravidiel ešte automaticky neznamená zdravé verejné financie. Podľa prognózy bude Slovensko potrebovať ďalší rozsiahly balík trvalých opatrení. Bez neho sa bude rozdiel medzi príjmami a výdavkami ďalej zväčšovať a rekordný verejný dlh sa môže stať realitou oveľa skôr, než sa pôvodne predpokladalo.
