Po skončení prezidentského mandátu sa očakávalo, že Zuzana Čaputová zamieri do zahraničia a nadviaže na kariéru v medzinárodných inštitúciách. Nestalo sa tak. Namiesto odchodu sa rozhodla zostať na Slovensku, pričom si zároveň vybudovala silnú pozíciu v globálnych diskusiách o demokracii a spoločnosti.
Bezprostredne po odchode z úradu si dopriala čas mimo verejného tlaku a venovala sa najbližším. Toto obdobie však netrvalo dlho a už o niekoľko mesiacov sa opäť zapojila do verejného diania – tentoraz v inom formáte a s väčším presahom za hranice krajiny. Informuje o tom portál Život.
Medzinárodný presah bez sťahovania
Hoci sa špekulovalo o jej možnom pôsobení v zahraničí, sama tieto úvahy vyvrátila jasným postojom: „Rozhodla som sa nevyužiť nejaké možnosti zostať v zahraničí. Je to aj vec symboliky, že ako bývalá prezidentka som nezbalila kufre a neodišla preč, ale ostávam tu a snažím sa robiť aktivity na Slovensku, pretože mám vzťah k tejto krajine.“
Jej meno sa napriek tomu čoraz častejšie objavuje na medzinárodných fórach. Po pôsobení na Stanford University sa začiatkom roka 2026 stala členkou Club de Madrid, platformy združujúcej bývalých štátnikov. Organizácia ju privítala slovami: „Club de Madrid s potešením víta Zuzanu Čaputovú. Jej vedenie bolo charakterizované silným záväzkom k demokratickým inštitúciám, právnemu štátu a rešpektu k základným právam. Od ukončenia prezidentského mandátu v júni 2024 zostáva Zuzana Čaputová medzinárodne angažovaná ako verejná rečníčka a účastníčka globálnych sietí lídrov.“
Prezidentské obdobie uzavrela v júni 2024 po náročných rokoch, ktoré sprevádzali krízy doma aj vo svete. Sama ich vníma ako test osobnej odolnosti a zodpovednosti. V diskusii so študentmi na VŠMU priznala: „Veľakrát som si uvedomovala zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré viete, že možno nebudú ideálne, dokonalé, ale snažíte sa ich robiť najlepšie v danom čase s daným množstvom informácií.“
Jej pohľad na moc bol pritom vždy skôr vyvážený než autoritatívny. „Ja som si to tak súkromne roky dávno predtým nazvala stavebno-technickými pojmami: pevnosť-pružnosť. Mať pevnosť, aby sme sa nemotali v pochybnostiach, ale zároveň zostať otvorení zmenám, novým poznaniam a spätnej väzbe.“
Samota a tlak najvyššej funkcie
S nezávislosťou podľa nej prirodzene prichádza aj izolácia. „Za svoju nezávislosť som platila samotou… Poctivo som sa odstrihla od svojej domovskej politickej strany a naozaj som nebola nikomu nič dlžná. Na mňa nebola páka. Bola som slobodná, nezávislá, viazaná iba ústavou a svedomím, čo je skvelé, ale bola som sama.“
Aj keď mala okolo seba tím odborníkov, konečné rozhodnutia zostávali na nej. „Niekto by mohol povedať, že som okolo seba mala výborných poradcov, čo je pravda, ale konečné rozhodnutie a zodpovednosť zaň som niesla ja.“
V diskusii otvorila aj tému rizík, ktoré prináša moc. „Ak sa stretne sebastredná štruktúra ega s vysokou mocou alebo mocenskou pozíciou, a keď je využité na revanšizmus alebo na svoje osobné ambície, na osobné sebapotvrdzovanie, je to dosť toxický mix. Na to si musí držiteľ moci, nielen verejnej, politickej, ale akejkoľvek, dávať veľký pozor.“
Podľa vlastných slov sa dôsledky verejného tlaku odrazili aj na jej vnútri. „Pamätám si jeden rozhovor s mojím partnerom Jurajom, ktorý sa ma v ťažkej situácii pýtal, prečo to takto vnímam, veď som najdôveryhodnejšia politička v krajine, zbieram vyznamenania a ocenenia, a ja som mu vtedy povedala: Ja ťa počujem, ale ja to necítim.“
Ako zvláda neistotu dnešného sveta?
Dnes sa venuje aj témam globálnych kríz a spôsobom, ako sa v nich orientovať. „Veľakrát sa na nás vyleje informačná vlna. Je plná emocionálnych titulkov. Pre mňa je vtedy kľúčové ukotvenie vo faktoch.“
Odporúča pritom analytický prístup: „Keď si tú námahu dáte, zistíte, čo nám reálne hrozí, kedy, ako by to mohlo vyzerať…“ Zároveň dodáva: „Sú to ľudia, ktorí sú konštruktívni, zodpovední, a keď hovoria o zbrojení, tak najmä preto, aby naplnili princíp odstrašenia.“
Súčasťou jej každodennosti je aj práca s vlastnou psychikou. „Je to pre mňa spôsob, ako si vyčistiť hlavu, ako byť pozorovateľom seba a svojich stavov.“ Pred verejnými vystúpeniami sa opiera o jednoduché princípy: „Prosím o múdrosť, aby som bola užitočná. Prosím o pokoru, aby som prijala všetko, čo príde. A o schopnosť, aby moje posolstvo mohlo byť prijaté.“
Zároveň si viac uvedomuje silu slov. „Cítim veľkú zodpovednosť za slovo, pretože každé jedno bolo okamžite analyzované, mohlo byť otočené či dezinterpretované.“
Výzva pre mladú generáciu
V diskusii adresovala silný odkaz aj študentom umeleckých odborov: „Je vás nesmierne treba. Je nesmierne treba profesiu, na ktorú sa pripravujete. A je vás paradoxne o to viac treba, o čo viac čelíme kríze demokracie. Nie je to len kríza politická, to je kríza kultúrna.“
Dodala aj osobnú spomienku: „Pred rokmi som čítala knihu o jednom aborigénskom kmeni v Austrálii. Oni majú také slová, ktoré hovorí matka hneď ako prvé pri narodení svojho dieťaťa… Keď sa mi narodili moje dve dcéry a doniesli mi ich a mali otvorené očká a vnímali, tiež som im ako prvé povedala tieto slová… Zneli takto: ‚Hovorím k tebe z priestoru za mojimi očami, do priestoru za tvojimi očami. Chcem, aby si vedela, že ťa budem navždy milovať…‘ Spomínam to teraz preto, lebo mám pocit, že vaše profesie majú rovnakú spôsobilosť hovoriť z priestoru za vašimi očami, do priestoru za našimi očami. A to veľmi potrebujeme.“
Súkromie a nové plány
Popri verejných aktivitách sa viac sústreďuje aj na osobný život. S partnerom Jurajom Rizmanom si zaobstarali pozemok pri Pezinku, kde plánujú spoločné bývanie. „Našli sme si pekné miesto v lokalite, ktorú máme radi… A áno, uvažujeme tak, že na tomto mieste možno raz postavíme náš spoločný dom,“ uviedol.
K otázkam o svadbe zostávajú obaja zdržanliví: „Keď to prirodzene príde, tak to bude… Dôležitejšia je kvalita vzťahu.“ Aj po odchode z najvyššej funkcie tak bývalá prezidentka ukazuje, že verejný život nemusí znamenať politickú kariéru – ale môže mať podobu tichej, no vplyvnej prítomnosti doma aj vo svete.
