Európska únia pripravuje prísnejšie pravidlá pre deti a tínedžerov v online priestore. V hre sú vekové limity pre sociálne siete, lepšia kontrola veku aj odporúčania, ktoré sa týkajú najmenších detí a času pred obrazovkami.
Deti na internete čakajú veľké zmeny. Európska komisia chce sprísniť pravidlá pre používanie sociálnych sietí a ďalších digitálnych služieb. Cieľom má byť lepšia ochrana maloletých pred obsahom, a rizikami, ktoré môžu ovplyvniť ich psychické zdravie.
Podľa portálu Euronews s novými plánmi prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Opatrenia sa majú týkať najmä sociálnych sietí, no nejde iba o ne. Európa chce riešiť širší problém, teda to, koľko času trávia deti pred obrazovkami a akým službám sú v online priestore vystavené.
Podľa agentúry Reuters by Európska komisia mohla predstaviť formálny návrh už v septembri 2026. Von der Leyenová hovorí o potrebe vekovo primeraného prístupu k online službám a o tom, že technologické firmy nemôžu mať k deťom neobmedzený prístup.
Sociálne siete už nemajú byť samozrejmosťou
Najviac pozornosti púta možný vekový limit pre sociálne siete. V hre je model, podľa ktorého by deti do 13 rokov mohli používať sociálne siete len pod dohľadom dospelých a iba obmedzený čas.
Nejde teda nevyhnutne o jednoduchý zákaz pre všetkých. Skôr o odstupňovaný systém, ktorý by bral do úvahy vek dieťaťa, rizikovosť služby a to, či platforma dokáže preukázať, že je pre mladých používateľov bezpečná.
Špeciálny expertný panel odporučil, aby deti mladšie ako 13 rokov nemali prístup k sociálnym sieťam, pokiaľ technologické firmy nepreukážu bezpečnosť svojich služieb. Starší tínedžeri by mali mať prístup postupne a za prísnejších podmienok.
Netýka sa to len Instagramu či TikToku
Dôležité je, že debata sa neobmedzuje iba na klasické sociálne siete. Európska komisia rieši aj ďalšie digitálne služby, ktoré deti používajú každý deň.
Oficiálny panel Európskej komisie sa zaoberá sociálnymi sieťami, hernými platformami, komunikačnými aplikáciami aj nástrojmi umelej inteligencie. Sleduje, aký vplyv môžu mať tieto služby na zdravie a pohodu detí v rôznych vekových skupinách.
To znamená, že budúce pravidlá sa môžu dotknúť širšieho online prostredia. Nielen aplikácií, kde deti zverejňujú videá alebo fotografie, ale aj služieb, ktoré používajú na četovanie, hranie hier, sledovanie obsahu alebo komunikáciu s AI četbotmi.
Obrazovky pri najmenších deťoch sú ďalšia téma
Von der Leyenová sa podľa viacerých médií opiera aj o odporúčania, ktoré sa týkajú najmenších detí. Experti navrhujú, aby deti do 3 rokov nemali čas pred obrazovkou vôbec. Pri deťoch do 13 rokov sa má hovoriť o kontrolovanom a obmedzenom používaní internetu.
Toto už presahuje klasickú reguláciu sociálnych sietí. EÚ tým otvára širšiu otázku, či digitálne technológie vstupujú do života detí príliš skoro a bez dostatočných pravidiel. Dôvodom sú obavy z dopadov na psychické zdravie, koncentráciu, spánok, sociálne vzťahy a celkový vývoj detí.
Problémom je aj overovanie veku
Jedna vec je stanoviť vekový limit. Druhá vec je zabezpečiť, aby ho platformy vedeli reálne dodržiavať. Európska komisia preto pracuje aj na prístupe k overovaniu veku. Cieľom je, aby používateľ vedel preukázať, že spĺňa vekovú hranicu, no zároveň nemusel platformám odovzdávať zbytočne veľa osobných údajov. Komisia uvádza, že overovanie veku má byť súčasťou širšej ochrany detí podľa pravidiel digitálnych služieb.
To bude jeden z najcitlivejších bodov. Rodičia aj odborníci síce často žiadajú lepšiu ochranu detí, no overovanie veku na internete môže otvárať otázky súkromia, zberu dát a technickej spoľahlivosti.
Ak bude systém príliš slabý, deti ho jednoducho obídu. Ak bude príliš prísny, môže zbierať citlivé údaje aj od dospelých používateľov. EÚ preto hľadá riešenie, ktoré má byť účinné, ale zároveň má chrániť anonymitu používateľov.
Zodpovednosť sa má presunúť na platformy
Zásadná zmena je aj v tom, komu chce EÚ pripísať hlavnú zodpovednosť. Doteraz sa veľká časť problému nechávala na rodičoch. Tí mali nastavovať pravidlá, kontrolovať aplikácie a vysvetľovať deťom riziká.
Brusel však čoraz viac hovorí, že to nestačí. Ak firmy navrhujú produkty, ktoré používajú deti, majú zabezpečiť, aby boli bezpečné už od začiatku.
Von der Leyenová prirovnala digitálne služby k bežným výrobkom, pri ktorých sa tiež očakáva bezpečnosť. Rodičia nemajú sami montovať airbagy do áut a deti si nemajú samy navrhovať bezpečnostné pásy. Podobná logika má podľa nej platiť aj pre internetové firmy.
Európska komisia tak pripravuje návrhy a odporúčania. Ak z nich vznikne legislatíva, budú ich musieť riešiť členské štáty aj Európsky parlament.
